Po správe o záchrane mláďatka svine divej pokračujú Mestské lesy Bratislava na svojej stránke so zverejňovaním zaujímavých fotografií zvierat z lesov nad Bratislavou. Pri pohľade na vyše metrovú užovku stromovú či sovu myšiarku si uvedomíte, ako blízko sme aj v tomto rušnom meste ku skutočnej prírode…
Fotoúlovky a mikropríbehy, ktoré zdieľajú Mestské lesy Bratislava na Facebooku:
Statná užovka stromová z Bratislavy…
Užovka stromová
Pri prechádzke lesom môžete stretnúť aj nádhernú užovku stromovú. Je náš najdlhší had, ktorý bežne dorastá okolo 150-170cm, výnimočne môže dosiahnuť až dĺžky dvoch metrov. Živí sa výhradne živými alebo uhynutými teplokrvnými živočíchmi. Úlovok pevne ovinie niekoľkými závity tela a udusí. Loví prevažne drobné hlodavce, krtov a iné hmyzožravce, zriedka vtáky a vtáčie vajcia. Dospelé užovky len vzácne lovia jašterice, ktoré sú ale dôležitou potravou mladých jedincov.
Podľa starej legendy zachvátila Rím v 3. storočí pred naším letopočtom veľká smrtiaca epidémia. Mesto pred touto pohromou zachránil boh lekárstva Aesculap, ktorý do mesta prišiel v podobe hada, podľa všetkého práve užovky stromovej. Z vďačnosti stavali Rimania chrámy a tieto užovky v nich chovali. Aesculapova palicu s ovinutým hadom je od tých čias symbolom lekárov aj farmaceutov. Niekedy sa jej preto tiež hovorí užovka Eskulapova. Viazali sa k nej rôzne povery a povesti.
Jiří Svoboda zaznamenal v knihe Povesti zo Znojemska rozprávanie o tom, ako “obyvatelia statku, kde had prebýval, sa vždy tešili dobrému zdraviu, dobytok prospieval, úroda bola každým rokom hojná, a tak všetci žili šťastne až do smrti. Beda tomu kto na hada siahol rukou, alebo ho dokonca zabil. Než sa rok s rokom zišiel, zišiel aj on násilnou smrťou. V našich končinách bol rovnako symbolom kultu “hada gazdu”, kedy mal každý gazda v blízkom okolí svojho domu tohto hada.
Myšiarka ušatá
Myšiarka ušatá
Túto krásnu sovu stretávam pravidelne cestou do práce. Obľúbila si brezu neďaleko sídla mestských lesov, kde nerušene podriemkava. Myšiarka ušatá patrí medzi najbežnejšie sovy. V našich podmienkach hniezdi predovšetkým v nižších a stredných polohách.Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 2500 – 4000 hniezdnych párov.
Druh nie je u nás vážne ohrozený. Kolísanie početnosti závisí najmä od potravnej ponuky. V minulosti bol prenasledovaný. Nelegálne vystreľovanie hniezd ani dnes nie je výnimkou. Populácia utrpela aj otravami v dôsledku veľkoplošného používania pesticídov.
Korytnačka písmenková
Korytnačka písmenková
Korytnačka písmenková
Chov korytnačky písmenkovej je vďaka nezodpovedným chovateľom, zbavujúcich sa svojich zvierat vypustením do prírody v SR prísne kontrolovaný, jedince podliehajú registrácii a je zakázané ich ďalej rozmnožovať. Ide o druh schopný prežiť v našich zemepisných šírkach vo voľnej prírode a spôsobovať škody na miestnej faune a flóre.
Ako nepôvodný druh je konkurentom domácej korytnačky močiarnej, ktorú vytláča z jej prirodzených biotopov. Pochádza zo strednej a východnej časti USA a severovýchodného Mexika.
Srnec v meste
Srnec na Vajnorskej
Počas veľkonočných sviatkov sa vybral na návštevu mesta mladý srnec. Pohyboval sa v blízkosti Vajnorskej ulice, kde sa ho podarilo za pomoci pracovníkov polície, mestských lesov a zoologickej záhrady odchytiť a umiestniť do transportnej debny. Srnec bol vypustený späť do lesoparku.
Viac o téme aj tu: Nález diviačika využil šéf mestských lesov: Tu sú jeho rady pre takéto prípady!
Šéf Mestských lesov Bratislava Vladimír Kutka s malým opusteným diviačikom.
Bohatá je aj paleta vtákov žijúcich v lesoparku
Zdroj: Mestské lesy Bratislava – Facebook
Bez komentára