Známy račiansky spisovateľ, publicista, laureát ocenenia Račianske srdce a tiež cestovateľ Gustáv Murín navštívil nedávno Gruzínsko, horami obloženú križovatku medzi Európou a Áziou. O svojich zážitkoch písal v mesačníku Račiansky výber.
Tak konečne, Rača!
V našej Rači asi všetci poznajú film „Rača, láska moja“ oslavujúci lásku medzi driečnou Račankou (v skutočnosti českou herečkou Andreou Čunderlíkovou) a vášnivým Gruzíncom. Ale málokto asi vie, že kým u nás tento film môžeme vidieť len pri zvláštnych príležitostiach v račanskom kine, v Gruzínsku je to kultový film, ktorý beží v televízii niekoľkokrát do roka.
Dodnes pomenovávajú dcéry podľahrdinky filmu – Darina. A na vlastné uši som počul spievať pieseň venovanú Darine na súčasnej svadbe! Nie je to náhoda. Sú, izolovaní vo svojich horách a obklopení problematickými susedmi, preto nadšení každým pripomenutím kontaktu s Európou.
Posvätné gruzínskej kravy
S pomocou mojich gruzínskych literárnych priateľov na čele so skvelou organizátorkou Irmou Gegečkori som sa konečne po rokoch vypravil do gruzínskej Rače v rámci výjazdu slovenských novinárov organizovaného Veľvyslanectvom Gruzínska na Slovensku. Cestou z Tbilisi som pochopil, prečo ma od tej cesty odrádzali minulý rok v novembri. Do gruzínskej Rače sa guvernérska limuzína štverá v neuveriteľných serpentínach, ako by sme sa chceli dostať na samú hranu sveta.
V strede Gustáv Murín s predstaviteľmi gruzínskej Rače. Gruzínska krajina očarí každého návštevníka.
A naozaj, gruzínska Rača začína až za strmým skalným útesom, kde sa na okamih zastavíme, ohliadnuť sa do hlbočiny zvažujúcej sa k moru. A už po pár kilometroch sa otvára úžasná úvodná scenéria tejto náhornej planiny začínajúcej jazerom Šaori, v ktorom sa odrážajú večne snehom pokryté štíty Kaukazu na obzore. Ešte pár kilometrov a sme v hlavnom meste provincie – Ambrolauri.
Do mesta vedie široká ulica s názvom Bratislavská. Namiesto spomaľovacích pruhov tu fungujú – kravy! Snáď ešte flegmatickejšie, než tie indické. Komu patria a čo tu robia – to nikoho netrápi. Už o chvíľu mi ochotní sprievodcovia ukazujú miestne trávnaté letisko.
Malé turbovrtuľové lietadlá by tu mohli pristávať aj hneď – len čo odoženú kravy…
Mesto uprostred hôr
Kto pozná Gruzínsko, musí uznať, že v Rači všetko vyzerá o kus lepšie, než v ostatných častiach krajiny. Na Bratislavskej ulici je moderná športová hala pre zápasenie, ktoré je tu veľmi populárne, a plaváreň, kde je v bazéne len jeden plavec – miestny prokurátor, čo nemá veľa práce, lebo kriminalita je tu minimálna.
Prišiel som na pozvanie dvoch najdôležitejších osobností provincie – guvernéra Parmena Margvelidze a starostu mesta Rati Namgaladze. Ten druhý navštívil naše vinobranie túto jeseň a rád na to spomína. Otec guvernéra bol v našej Rači pred tridsiatimi rokmi a okrem spomienok si priniesol aj štepy račanskej Frankovky, ktorú tu pestuje dodnes.
Hoci treba uznať, že práve z červených vín tu majú pravý skvost zvaný – Khvančkara. Ako nám povedal náš Veľvyslanec Rudolf Michalka v Tbilisi sa fľaša vychyteného ročníku predáva za 40 eur a vyššie.
Gruzínsko je krajina kontrastov a provincia Rača, akoby bola ich esenciou – krásna príroda a vymierajúce dedinky, úžasné historické pamiatky a „nové“ domy na úrovni Luníku IX, moderný hotel, kde nefunguje kúrenie, atmosféra ďalšieho strateného kúta sveta, čo my sme sa už opäť naučili obdivovať, ale k tomu tu je ešte dlhá cesta.
S novým vedením a ich nadšením však smerujú k tomu byť klenotnicou prírodných krás celej krajiny. Vyšperkovanej vinohradmi, ktoré obe Rače – tú ich i tú našu – spájajú…
Viac o téme aj tu: Zahraniční reportéri vyrazili po stopách filmu Rača, láska moja!
Zdroj: Gustáv Murín, Račiansky výber 2014/12
Záber z filmu Rača, láska moja:
Film Rača, láska moja, natočili v roku 1977.
Návšteva gruzínskej delegácie v Rači:
Návšteva v pivnici u Dušana Žitného.
Na zdravie! Gruzínska delegácia, spisovateľ Gustáv Murín, vinár Dušan Žitný a starosta Peter Pilinský.
Bez komentára