Máj patril v minulosti cyklistike. Najväčšie amatérske Preteky mieru mali svoj lesk i zvuk. Priťahovali k cestám státisíce divákov a cyklisti patrili medzi najpopulárnejších športovcov. Aj Bratislava zažila párkrát tento sviatok. Hviezdou číslo 1 bol vtedy Vlastimil Ružička. Rodák z českých Loun (1925) sa prisťahoval do Rače s mamou a sestrou ako dieťa, keď sa mu zabil otec ako motoristický pretekár.
Nemal to však ľahké. Prišla vojna, mal 14 rokov a bicykel nemal veľké pretekárske využitie. Ako príslušník českej rodiny sa musel ukrývať, ba v novembri 1944 ho aj zatkli. Dôvod si našli: prechovávanie zbrane. Tak sa dočkal konca vojny, bicykel mohol oprášiť a začať úspešnú kariéru.
Slávny z Pretekov mieru
Vlastimil Ružička: * 27. február 1925, Louny – † 29. marec 1985, Bratislava
Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račišdorf aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Nevedel, čo je to strach, nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu. S útlou postavou býval na pretekoch ako orol a najväčšiu slávu si vybojoval na Pretekoch mieru. Roku 1950 bol celkovo tretí, 1951 desiaty, 1954 druhý a s družstvom vždy víťazný. Lúčil sa roku 1957 v desiatom ročníku P-B-W ako 34-ročný, rovnako ako v tom istom roku na cestách Okolo Slovenska. Keď sa rozhodol skončiť, prehovorili ho redaktori športového oddelenia Smeny, aby dal svoj bicykel z Pretekov mieru na súťaž pre mladých cyklistov. Záujem mali desaťtisíce.
Na záver bolo v Dimitrovke verejné žrebovanie aj za Ružičkovej účasti. Bicykel vyhral chlapec z obce Marcelová. Celá dedina bola na nohách a bicykel v dobrých rukách. Víťaz mal ešte šesť súrodencov.
Ružička svoj sľub viac neštartovať nikdy neporušil. Nastúpil niekoľkokrát iba v kategórii funkcionárov. Neskôr sa už objavoval len ako vodič sprievodných áut či už na Pretekoch mieru, alebo Okolo Slovenska.
Víťaz dvanástich etáp
Bol to bojovník na pohľadanie. Roku 1951 si chcel v etape z Gottwaldova do Ostravy niečo upraviť na bicykli za jazdy, no ruka sa dostala medzi drôtiky a tie mu roztrhali dlaň. Nepočkal na lekára, nedal sa ošetriť a – dokrvavený – vyhral etapu.
Inokedy ho po páde nahovárali, aby sa vzdal. Kdeže, všetkých zahnal. Nasadol do sedla a s námahou sa ho otraseného podarilo prehovoriť, aby pokračoval po trati vpred a nie opačným smerom, ako to chcel urobiť. Vyhral na Pretekoch mieru 12 etáp a dodnes mu to zaručuje miesto medzi najúspešnejšími v histórii.
Tisíce mu tlieskali, dvakrát v Gottwaldove a Vroclave, raz v Prahe, Děčíne, Ostrave, Pardubiciach, v Lipsku, Varšave, Katoviciach i v Lodži. Smelo môžeme napísať, že Vlasto bol najväčším propagátorom cyklistiky na Slovensku a spolu s J. Veselým z Prahy (16-násobný etapový víťaz) v celej ČSR. Neobyčajne spropagoval po vojne, spolu s K. Menschym, aj bratislavskú klopenú dráhu, prvú na Slovensku.
Bol aj na majstrovstvách sveta
Všeobecne sa ani nevie, že Ružička bol v rokoch 1952 – 54 na majstrovstvách republiky v cyklokrose prvý, druhý a tretí. Že zvíťazil na najstarších etapových pretekoch 1955 v Plzni. Že roku 1947 štartoval v Paríži na majstrovstvách sveta, no pre horúčavu sa celé štvorčlenné družstvo ČSR vzdalo.
Že roku 1953 vyhral etapu na pretekoch Bratislava-Žilina-Ostrava-Praha. Vie sa však, že Vlasto mal síce veselú a neviazanú povahu, nesmiernu vôľu, ale tvrdo trénovať a dodržiavať disciplínu sa mu nechcelo. Fajčil, vedel si vypiť, ba aj v občerstvovacích fľašiach na pretekoch si limonádu “prisolil” vodkou.
Keď sa roku 1985 tešil ako 60-ročný šofér telovýchovnej organizácie na dôchodok a záhradku, po mesiaci sa nečakane rozlúčil so svetom.
Igor Mráz na portáli sme.sk, foto Roman Brna, archívy
Fotogaléria:
Bez komentára