Viacerých račianskych vinohradníkov vystrašila informácia o mimoriadne pažravej húsenici, ktorá po teplej zime vo veľkom napadla vinice na južnom Slovensku. Tisíce jedincov tam vyžrali púčiky doslova ako kobylky. Pestovateľov pripravili miestami o 40 až 50 percent novej úrody!
Priskoré jarné obdobie spôsobilo, že húsenice potrebovali potravu, a tak vyžierali očká viníc.
O škodcovi, ktorý nie je na Slovensku nový, ale objavuje sa v nových nepríjemných súvislostiach informoval v obsiahlom článku aj denník Pravda. Podľa neho chýbajú na kroch napadnutého viniča plodonosné očká, ktoré požrala siatica oziminová. V tzv. zlatom vinárskom trojuholníku medzi mestami Nové Zámky, Komárno a Štúrovo obrali vinohradníkov miestami o 40 až 50 percent novej úrody.
Pravdepodobne ide o následok teplej zimy, ktorá sa postarala o luxusné životné podmienky siatice a priniesla kalamitné rozšírenie škodcu viniča. Mnohí z vinohradníkov si ho v normálnych rokoch ani nevšimnú. Nečudo, húsenica siatice, asi 4– až 5-centimetrové zeleno-sivé neskôr žlté až hnedé dosť odporné stvorenie, sa objavuje na viniči až po zotmení. Kto by sa vtedy motal po vinici…
Húsenice mory spravidla vyliezajú z povrchových vrstiev pôdy na ker viniča okolo deviatej hodiny večer a žerú v priebehu nočných hodín.
Siatica na Slovensku roky nevyčíňala. Naposledy ju zaregistroval najväčší znalec škodcov a chorôb viniča Gašpar Vanek pred ôsmimi rokmi. Nepôsobila však také škody ako teraz. Ani šľachtiteľ a pestovateľ Ondrej Korpás nepamätá za bohatú vyše 40-ročnú prax na takýto rozsiahly, priam epidemický výskyt siatice. Vždy šlo skôr o lokálne poškodenia viniča.
Nevídaný útok siatice potvrdil podľa portálu teraz.sk aj Štefan Šimonka, špecialista na vinič a ovocie spoločnosti BASF, s. r. o., ktorá sa zaoberá ochranou rastlín. Niekoľko rokov pracoval vo vinohradoch, ale to, čo sa teraz deje, ešte nikdy nevidel. “Neverím vlastným očiam,” vyhlásil.
“Priskoré jarné obdobie spôsobilo, že húsenice potrebovali potravu, a tak vyžierali očká viníc. Tieto potvory pracujú v noci, cez deň sa ani nepohnú. Myslel som si, že húsenice napádajú voňavé odrody, avšak teraz som už presvedčený, že ide o to, do akej miery je očko napučané,” konštatoval. Je presvedčný, že sa podobná situácia objavila vo viacerých regiónoch. “Podobné problémy sme zaregistrovali aj v ďalších regiónoch. Dá sa tomu brániť aj chemickým postrekom,” tvrdí. “Spoliehame sa aj na to, že očká narastajú, húsenice už nebudú musieť toľko žrať a očká na viniči ostanú.”
Proti chémii takmer imúnna
„Tento škodca si inštinktívne vyberá najchutnejšie odrody, a to sú tie, ktoré majú jemné pletivá,“ povedal pre Pravdu vinár Miroslav Petrech. Prečo sa útok v nevídaných rozmeroch odohral práve tejto jari? Príčinu vidia v teplej a suchej zime. Keby bola mrazivá, zrejme by sa kalamite vyhli.
Rastlinolekár Gašpar Vanek, ktorý dokonale pozná jednotlivé fázy vývoja škodcu, rýchlo analyzuje, prečo došlo k takým rozsiahlym škodám. „Je za tým, samozrejme, teplá a suchá zima. Siatica vyliezla skôr, ako začal vinič rašiť a v púčikoch viniča, kde bola skoncentrovaná všetka energia rastliny pre potomstvo, našla skvelú obživu,“ konštatuje muž, ktorý aj v 85 rokoch pôsobí veľmi čulo.
„Keď mi začali volať známi aj neznámi vinohradníci z celého južného Slovenska, pochopil som, že ide o výnimočnú situáciu,“ spomína na posledné dva týždne Ondrej Korpás. Všetci sa ho pýtali, čím majú striekať. Lenže tradičná chemická ochrana vlastne nepripadala do úvahy, pretože vo vinohradoch sa uplatňuje tzv. integrovaná ochrana s minimálnym počtom chemických zásahov. So zásahom proti siatici sa nepočíta.
Pomáha len ručný zber
Gašpar Vanek, ktorý je zástancom ohľaduplného prístupu k životnému prostrediu, vraví, že na siaticu aj tak prakticky takmer žiadny insekticíd nezaberá.
“Ak by sa aj ktosi odhodlal na postrek nejakým organofosfátom, bolo by to viac pre uspokojenie vlastného svedomia, že čosi urobil pre záchranu úrody, ale škodcu by nezničil,” vysvetľuje Vanek. Jediným praktickým riešením zostal ručný zber.
Keď sa v polovici apríla nad strekovskou Viničnou horou zotmelo, zdalo sa, že v nej poletujú svätojánske mušky. V skutočnosti sa do viníc po ôsmej večer vyrojili desiatky ľudí, aby pri svetle bateriek oberali húsenice siatice oziminovej. Z jedného hektára vinohradu obrali aj okolo tisíc húseníc!
Najčastejšou otázkou, ktorú si teraz vinohradníci kladú, je, či príde opäť teplá zima. Pribudol im nový nepriateľ, okrem troch nevyspytateľných zmrznutých májových mužov, ľadovca, perenospóry a múčnatky? Klimatológ Pavol Faško nemá pre poľnohospodárov dobrú správu. Vraví že siatica môže byť iba predzvesťou iných škodcov.
„Dlhodobé pozorovania naznačujú, že sa budú častejšie vyskytovať teplé zimy. Otázkou je, či budú kombinované s dostatkom, alebo nedostatkom zrážok. Zdá sa však, že teplé zimy budú prevládať nad mrazivými so snehovými zrážkami. Určite budú aj chladné, niekedy rok, dva po sebe, ale zjavne sa schyľuje k zmene klimatických podmienok, čo ovplyvní aj výskyt chorôb a škodcov rastlín na našom území,“ znie prognóza Pavla Fašku.
A z nej vyplýva, že o peceň chleba, pohár dobrého vína a strapec hrozna bude treba zviesť v nasledujúcich desaťročiach poriadne tuhý zápas, píše Jozef Sedlák v článku pre denník Pravda.
V Rači sa objavila tiež
V súvislosti s húsenicou sme oslovili aj predsedu Račianskeho vinohradníckeho spolku Dušana Žitného. Podľa neho hromadný výskyt v Rači nezaregistrovali, pár exemplárov mal nájsť len Dušan Holík.
“Situáciu stále monitorujeme. Chladnejšie počasie hrá pre nás. V prípade, že by sa siatica objavila aj u nás, dáme vinohradníkom inštrukcie, aj keď by to bolo ťažké. Stopercentne účinný postrek prakticky neexistuje a ak by sa aj malo striekať, muselo by to byť v noci, keďže pandrava musí dostať priamy zásah, aby uhynula. Jediným účinným spôsobom je zatiaľ namáhavý ručný zber,” uviedol Žitný pre račaweb.sk.
Spracované podľa pravda.sk, teraz.sk
Fotogaléria:
Bez komentára