Tak ako v stredoveku, aj dnes má heraldika svoje miesto v spoločnosti. Erby a symboly, ktoré sú v nich obsiahnuté reprezentujú a vyjadrujú svojho nositeľa. Štátny znak Slovenskej republiky je v skutočnosti Štátnym erbom a má svoju dávnu históriu. Aj račiansky erb má svoju vlastnú minulosť, svoj odkaz a svoju symboliku. Rešpektuje však súčasný erb Rače historické predlohy pečatí, ktoré sú zachované na archívnych dokumentoch?
Rača: Historické foto z roku 1923. Zdroj: Lenka Škorpilová
Obecná heraldika (erby) a sfragistika (pečate) boli v Uhorsku úzko späté s obecnou správou. Historickú podobu pečatí nám približujú dokumenty, ktoré vydával v mene obce richtár a prísažní. Pečate na dokumentoch boli nutné, pretože potvrdzovali ich hodnovernosť. Prvá písomná zmienka dokazujúca existenciu samosprávy v Rači pochádza z polovice 14. storočia, z roku 1358 poznáme meno račianskeho richtára, ktorým bol istý Martin.
Prečo práve levy?
Do horúceho vosku na pergamene alebo papieri sa vtlačí pečatidlo (typárium), ktoré tam zanechá svoj odtlačok – tak vzniká pečať. Najstaršie známe erbové pečatidlo pochádza z roku 1603. (Obr. č. 1) Hlavnou heraldickou figúrou je zemské jablko s krížom, ktorý držia dva levy.
Obrázok 1: Odtlačok pečatidla z roku 1603. Foto z monografie Erby a pečate Bratislavy (1990), Jozef Novák, s. 49.
Obrázok 2: Rodový erb Keglevičovcov.
S levmi sa v heraldike stretávame pomerne často. Lev je stelesnením kráľovských cností, moci, sily, udatnosti, odvahy a autority. Preto sa stal aj symbolov kráľov. Spôsobom, akým sa však dostal do račianskeho erbu, sa dosiaľ nikto nezaoberal. Predpokladám, že privrátené levy boli prevzaté zo šlachtického rodového erbu Keglevičovcov (Keglevich). K tejto úvahe ma vedie nielen nápadná podobnosť v postavení levov v oboch erboch (Obrázok č. 2), ale tiež fakt, že majiteľom Rače sa začiatkom 17. storočia stal Ján Keglevič. Čiže v dobe, z ktorej pochádza najstaršie pečatidlo obce.
Bolo však toto pečatidlo skutočne najstaršie? Heraldik Jozef Novák si myslí, že nie. Neskoro gotická podoba štítu ho priviedla na myšlienku, že obec už predtým vlastnila gotické pečatidlo, ktoré vzniklo už v 15. storočí. Nemyslím si však, že toto tvrdenie by sa zakladalo na pravde.
Módne vlny v heraldike fungovali rovnako ako hocikde inde, no to nie je zárukou, že sa gotický štít nemohol vyskytnúť o storočie neskôr. Možno mu len bolo predlohou skrátka úplne iné, staršie pečatidlo. Navyše dokumenty zo 16. storočia neboli pečatené obecným pečatidlom, ale osobným pečatidlom richtára. Tento spôsob nebol ničím výnimočný, aj dokumenty vydávané Bratislavskou stolicou sa dlho pečatili osobnou pečaťou župana a až neskôr vzniklo stoličné typárium.
Záhadou je jablko
Obrázok 3: Pečať na dokumente z roku 1776. Kruhopis pečate: * AC + Racisdorf * Sigilis. Racisdorf je súdobý názov obce.
Vráťme sa však späť k symbolom v najstaršom račianskom erbe. Veľkou záhadou zostáva ako sa do erbového pečatidla Rače dostalo zemské jablko s krížom. Erbové figúry sa do obecných erbov dostávali rôznymi spôsobmi. Jedným zo spôsobov bolo použitie symbolu, ktorý vystihoval zamestnanecký charakter obyvateľov obce (ako napr. Banská Belá má v erbe banské nástroje, Vajnory strapec hrozna a vinohradnícky nožík).
Ďalším zo spôsobov bolo, že obec prevzala atribúty svätca, ktorý bol patrónom ich kostola. Toto predpokladá aj Jozef Novák. Podľa neho zemské jablko s krížom reprezentuje sv. Štefana. Račiansky kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi, by tak musel v 14. alebo 15. storočí zmeniť patrocínium. No a následne by sa atribúty už „bývalého“ svätca premietli do obecného pečatidla. Táto teória sa však javí príliš komplikovaná. Uznávam však, že iné, prijateľnejšie vysvetlenie neviem podať.
Pečatidlo z roku 1603 používala samospráva mestečka Rača pomerne krátko. V priebehu 17. storočia bolo nahradené podobným pečatidlom s pozdnogotickým štítom, ktoré sa používalo až do 19. storočia (Obr. č. 3). V priebehu 19. storočia mala Rača ešte jedno pečatidlo s nemeckým kruhopisom. Prvé dve pečatidlá mali pochopiteľne latinský kruhopis, v 19. storočí nahradili pečate pečiatky s nemeckým kruhopisom a koncom 20. storočia sa prvýkrát objavuje maďarčina.
Novodobá podoba
Na začiatku 20. storočia heraldická komisia v Budapešti navrhla Rači erb, kde do červeného štítu vložili dva zlaté levy držiace zlaté jablko so strieborným krížom (obr. č. 4).
Blazon súčasného erbu Rače, navrhnutý Ernestom Gézom a schválený Heraldickým registrom Slovenskej republiky v roku 2003 znie takto: V červenom štíte dva privrátené levy, zadnou labou stojace na zemskom jablku a prednými labami držiace vyrastajúci ďatelinkový kríž – všetko zlaté.
Obrázok 4: Súčasná podoba erbu. Publikované v Heraldickom registri SR, ktorý je dostupný na internete.
Záverom možno konštatovať, že erb rešpektuje historické predlohy pečatidiel, že heraldické figúry ostali v priebehu storočí tie isté, aké poznáme z najstaršieho typária. Rovnako rešpektuje aj farby, ktoré zvolila heraldická komisia začiatkom 20. storočia.
Jediný rozdiel je ten, že strieborný kríž bol nahradený zlatým, tak aby spĺňal základné heraldické pravidlo „kov na farbu a farbu na kov“.
Stále sú však v račianskej heraldike veci, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva, prípadne nie sú úplne objasnené. Ostáva nám len veriť, že sa časom dopátrame, prečo si naši predkovia zvolili práve túto podobu pre svoj obecný erb.
Autor: Štefan Hrivňák, foto archív
Bez komentára