Na reštaurátorstve sa mu páči, že pri každej pamiatke sa stretne s niečím novým a zaujímavým. Takmer vždy s inou problematikou, s ktorou sa treba pohrať. Väčšina sôch má neskutočne krásnu patinu aj so zubom času, a najmä s týmto ho baví pracovať. Náš šused z Krasňan Asen Cvetanov (26) síce ešte len študuje na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri reštaurovania kamenných sôch a článkov architektúry u docenta Gabriela Strassnera, ale už má za sebou niekoľko zaujímavých realizácií a tiež vlastných výstav.

Niektoré fotografie dokazujú, že pri tomto povolaní nemožno mať strach z výšok…

Niektoré fotografie dokazujú, že pri tomto povolaní nemožno mať strach z výšok… „Musím priznať, že zo začiatku som strach z výšok mal. Tento môj vnútorný blok ma ale baví neustále prekonávať. Musím povedať, že je to poriadny tréning pozornosti svojich krokov a sústredenosti,“ priznáva.

„Je to práca na tenkom lade, kde treba rešpektovať zámer autora a priblížiť sa k stavu, v akom ju sám vytvoril,” vraví Asen..

Reštaurovanie pozostáva z výskumnej časti a samotnej realizácie. V skratke ide podľa Asena o to, aby reštaurátor vedel všetko o pamiatke skôr, ako sa začne obnova. Na to slúžia sondy, ktorými si dokážu definovať primárne a sekundárne úpravy na pamiatke. „Často sa stáva, že za storočie je pamiatka pretretá aj piatimi rôznymi farebnými vrstvami. Našou úlohou je zistiť, ktorá z nich je najkvalitnejšie zachovaná. K tej sa snažíme priblížiť očistením všetkých nevkusných vrstiev,“ vysvetlil.

Od týždňov až po mesiace

Pri sochách záleží to na tom kam pamiatka po reštaurovaní pôjde. Ak pôjde opäť do exteriéru alebo kostola, tak socha musí mať všetky tvary vytmelené a definované, aby boli čitateľné. Toto je rekonštrukčný spôsob reštaurovania, tak aby ponechali religióznu hodnotu pamiatky. Druhý spôsob je múzejný typ obnovy, kde sa snažia len zakonzervovať pamiatku. Bez doplnenia absentujúcich tvarov.

Čas reštaurovania záleží či sú v teréne alebo na mieste kde reštaurujú pamiatku. Je to individuálne, niektoré drobné sochy sa dajú obnoviť aj za niekoľko týždňov väčšie niekoľko mesiacov.

„Je to práca na tenkom lade, kde treba rešpektovať zámer autora a priblížiť sa k stavu, v akom ju sám vytvoril. Pamiatku nesmieme pokaziť a preto máme tomto odbore termín ako reverzibilita. Je to možnosť každý úkon prinavrátiť o krok spať. Čiže všetky úkony by sa mali dať vrátiť o krok späť. Je to hlavne o komunikácii s kolegami a aj krajským pamiatkovým úradom, ktorý môže schváliť návrh na reštaurovanie. No hlavným mottom je pamiatku vrátiť v lepšom stave ako sme ju dostali. Svoju vec pokaziť môžete, ale cudziu nesmiete,“ prezrádza čo-to zo zákulisia.

Na čo je hrdý?

Mimoriadne pyšný je na spoluúčasť na rekonštrukcii sochy Alexandra Trizuljaka na Slavíne.

Niektoré fotografie dokazujú, že pri tomto povolaní nemožno mať strach z výšok…

„Bol to obrovský zážitok. Mechanicky sme čistili patinu bronzu od nevhodnej epoxidovej vrstvy. Čistenie je časovo najnáročnejší proces reštaurovania. Následne sme povrch stabilizovali ošetrujúcim náterom. Na práce z tejto 50 metrov vysokej “kancelárie” nezabudnem asi nikdy. Samotná socha bola vysoká cez 5 lešenárskych poschodí! Pracovalo nás tam 5 ľudí,“ opisuje nezabudnuteľný zážitok.

Mimoriadne pyšný je na spoluúčasť na rekonštrukcii sochy Alexandra Trizuljaka na Slavíne. Foto: Marek Polgar

Okrem Slavína mal možnosť stretnúť sa aj s prácami na obnove sochy z Michalskej veže. Jedná sa o sochu Sv. Michala Archanjela, ktorý zabíja draka.

„Je neuveriteľné, ako dokázali pred 250 rokmi tak kvalitne vytepať postavu z tenkých medených plátov. Keď sa na tento objekt pozeráme zblízka, tak je to veľmi kvalitná remeselná práca,“ v úžase hovorí o fortieli starých majstrov.

Obnova sochy Sv. Michala Archanjela z Michalskej veže.

Aktuálne sa venuje svojej diplomovej práci a to obnove kamenného krucifixu z obdobia baroka, ktorý bol v havarijnom stave.

V Bratislave, ale aj Rači, vidí množstvo pamiatok, ktoré by si zaslúžili obnovu. Slovensko celkovo je neskutočne bohatá krajina na hrady, zámky, kaštiele, ale aj drevené artikulárne kostolíky na východe.

„Mojou osobnou srdcovkou a najobľúbenejšou stavbou v Bratislave je lekáreň Salvator na Panskej ulici. Je to úzka budova s eklektickými prvkami, čiže mix viacero stavebných slohov. Určite historické centrum Bratislavy máme zaujímavé na každom rohu. Ja len dúfam že sa o ne mesto bude adekvátne starať,“ verí.

Asen Cvetanov študuje na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri reštaurovania kamenných sôch a článkov architektúry u docenta Gabriela Strassnera, ale má rád aj netradičné formy prezentácie..

V Rači registruje dve barokové sochy a to Sv. Jána Nepomuckého – patróna vôd a riek na Alstrovej ulici, a socha Sv. Floriána, ktoré ale boli pomerne nedávno reštaurované a momentálne sú v dobrom stave.

Ján Bednarič, foto archív AC