Takto bojovala posádka kapitána z Rače o balónový rekord

Naši rodáci sa stali súčasťou úžasného divadla na oblohe! Na tradičnom stretnutí nadšencov lietania v teplovzdušných balónoch vo východofrancúzskom Chambley nechýbala posádka kapitána Petra Alexandra. Súčasťou tímu bol aj jeho sused z Barónky Anton Moravčík, ktorý nám porozprával o celosvetovom stretnutí priaznivcov balónov, počas ktorého sa zrodil aj nový svetový rekord a zápis do Guinessovej knihy.

Dostať sa na miesto činu – bývalé vojenské letisko a bojovú základňu Chambley-Busssiers – nebolo jednoduché. Cesta trvala štvorčlennej posádke 18 hodín, pričom vypili 2 litre kávy. Po príchode čakalo na dobrodruhov zmapovanie terénu, príprava techniky a samozrejme registrácia, pri ktorej dostali číslo 9009. Už prvé údaje naznačovali, že rekord z roku 2015 sa podarí prekonať!

Najsilnejší moment celého podujatia: 456 balónov sa vznáša k oblohe.

Úspech na tretí pokus

Deň D prišiel v piatok 28. júla – po dvoch neúspešných pokusoch pre nevyhovujúce počasie. „Cieľom je, aby v priebehu 15 minút vzlietlo do určitej výšky čo najviac balónov,“ priblížil boj o rekord Anton Moravčík. „Všetci účastníci sa museli zoradiť pozdĺž 3-kilometrovej letiskovej dráhy, dokonca sa vytvorilo viac radov balónov. Komisári pozorne sledovali, kto naozaj vzlietol. Napokon sa to podarilo 456 posádkam, čím sa podarilo prekonať existujúci rekord o 23 balónov. Keď sa odlepili od zeme, bol to úchvatný zážitok!“

Posádka slovenského balóna zľava: Peter Alexander, Ružena Horváthová, Leoš Taraba a Anton Moravčík.

Tím kapitána Petra Alexandra tvorili okrem Antona Moravčíka aj Leoš Taraba (vlastník balóna) a Ružena Horváthová. Zaregistrovali však aj ďalšie tri posádky zo Slovenska, ako aj množstva exotických miest sveta – spolu z 52 krajín.

Jeden z kvarteta sa vždy musel obetovať a terénnym autom hľadať, kde ostatní po vzlietnutí pristáli. V neznámom prostredí to nebolo vždy jednoduché.

„Väčšinou sa pristane vo vzdialenosti do 20 kilometrov od štartu. Obvykle v nejakom poli, ktoré majitelia v okolí poctivo kosia. Najmä v menších mestečkách potom vznikali dopravné zápchy. Ale nikto z domácich nefrfľal. Tešili sa, boli radi, že sa u nich koná taká významná udalosť a každý bol pripravený pomôcť alebo prehodiť pár slov,“ vraví Moravčík.

Vínko od starostu

Vybavení račianskymi vínkami od starosti Petra Pilinského nadväzovali družbu s miestnymi, ktorí zasa vždy mali po ruke miestny koňak, ale žiadne ponocovanie sa nekonalo. Pilot ani posádka nesmú piť a vodič sprievodného auta je na tom rovnako…

Oficiálne sa prišlo pozrieť do malého mestečka okolo 500 tisíc divákov! Napadá nám paralela s vinobraním, ktoré je v Rači historickou tradíciou, ale stále sa nájdu takí „patrioti“, ktorí majú s niektorými sprievodnými javmi takejto veľkej akcie večne nejaký problém.

Ale späť od frustrovaných ľudí k povznášajúcemu lietaniu v oblakoch.

Rýchlovlak aj Eiffelovka

Počas 8 dňového výjazdu si našli Slováci priestor a čas aj na menšie výlety do okolia.

„Zašli sme rýchlovlakom TGV do Paríža, čo bol parádny zážitok pri maximálnej rýchlosti 324 km/h. O to pomalšie to išlo na Eiffelovke, kde sme čakali v štvorhodinovej rade! Zážitkom bola aj návšteva pevnosti pri Verdune, ktorá je obklopená celými poliami s krížmi padlých vojakov v tejto najkrvavejšej bitke 1. svetovej vojny,“ uzatvára zaujímavé rozprávanie Moravčík.