Oslobodzovanie Bratislavy prebiehalo začiatkom apríla 1945. Ľudia sa však na prechod frontu pripravovali asi mesiac vopred. Chystali si kryty v pivniciach, zháňali zásoby potravín, vody či zdravotnícke a požiarnické potreby. Časť ľudí odišla k známym na vidiek. Od 2. apríla prestali premávať električky a trolejbusy, zastavili sa dodávky vody, elektriny a plynu.

Vojaci Červenej armády na dnešnom Námestí Andreja Hlinku, ktoré dlhé roky nieslo meno na ich počesť.

Spojený útok 7. gardovej armády Červenej armády generálplukovníka M. S. Šumilova sa začal 2. apríla. Jednotky 2. ukrajinského frontu maršala R. J. Malinovského začali obsadzovať Vajnory, na ďalší deň bola oslobodená aj Rača.

V stredu 4. apríla 1945 zaútočila Červená armáda v ranných hodinách po dnešnej Račianskej, Vajnorskej, Trnavskej a Prievozskej a cez prístav do Starého Mesta.

Potom sovieti prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Bratislavský hrad, ktorý zostal hlavným ohniskom nemeckého odporu, bol dobytý po štvrtej hodine popoludní.

Neslávny odsun račianskych Nemcov

V Račištorfe sa po oslobodení začala aj neslávna etapa odchodu našich nemeckých susedov. Kto sa narýchlo neoženil či nevydal za Slováka, bol prinútený rodnú dedinu opustiť odísť. Dôvodom bola všeobecná nenávisť a túžba po pomste všetkým Nemcom, ale v niektorých prípadoch aj túžba po znárodnení ich majetku.

Podľa pamätníkov sa odchádzajúce rodiny – zväčša evanjelici – zhromažďovali na námestí. Všetko, čo nevládali naložiť na konské povozy či nákladné autá, už ostalo navždy stratené. Nechýbali bežné domáce potreby, porcelán, keramika, ale ani hračky malých detí.

Mnohí videli svoje rodisko a domov naposledy, ďalší sa po rokoch a najmä po revolúcii dokázali vrátiť aspoň na chvíľu: Pozrieť si miesta, ktoré boli pre ich rodičov či starých rodičov domovom až kým neobrátila 2. svetová vojna život v Rači naruby.

Fotogaléria:

Zdroj: Račan, foto: ČSTK/TASR