Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní v Jasnej sledovalo celé Slovensko vďaka túžbe vidieť víťazstvá Petry Vlhovej. Ale celé Slovensko sa v podobe dobrovoľníkov a členov organizačného tímu podieľalo aj na príprave tohto ostro sledovaného podujatia. Nechýbal medzi nimi ani Michal Molotta z Rače, ktorý v poslednom období zaujal verejnosť svojim návrhom na revitalizáciu Slalomky (viac tu) na celoročný športovo-oddychový rekreačný areál.
Pre Račaweb poskytol rozhovor o bezprostredných dojmoch tesne po návrate spod Chopku.
Koľko ľudí sa podieľalo na príprave pretekov Svetového pohára v slalome a obrovskom slalome v Jasnej?
Zhruba 600 ľudí na trati, plus manažment, čiže asi 800 ľudí dohromady. Na podujatí by normálne participovalo asi 350 dobrovoľníkov, ktorí museli prejsť aj praktickými skúškami vrátane testu lyžiarskej zručnosti priamo na kopci. Z nich ale kvôli korone povolali dosť veľa zamestnancov z TMR, ktorí teraz z dôvodu opatrení v turizme nepracujú, takže “zvonku” brali len okolo 130 ľudí.
Aké mali úlohy?
Všetci dobrovoľníci boli rozdelení na tri skupiny. Technickú čatu, teda kontrolerov, ktorí zabezpečujú, aby sa na trať dostali len povolané a oprávnené osoby. Sliperov resp. zhŕňačov, ktorí jazdou šikmo svahom, alebo zosúvaním po spádnici vytláčajú sneh zo stredu zjazdovky na kraje, čím ju zhutňujú. Treťou skupinou tejto čaty sú gatekeeperi, ktorí strážia bránky. Majú k dispozícii také akoby hrabličky z jednej strany a z druhej strany akoby škrabku, čím počas pretekov udržujú okolia bránky, aby tam bolo čo najmenej rýh a nerovností.
Ako ste sa do tejto zostavy dostali vy?
Naša spoločnosť robí pre celé stredisko Jasná konzultantský a realizačný projekt zasnežovania už od roku 1996. Moja úloha tam bola zabezpečiť obsluhu systému v prípade, ak by sa trochu oteplilo a bolo treba trať medzi jednotlivými kolami upraviť. To by prebiehalo tak, že by sme museli v manuálnom režime naštartovať a spustiť polievanie zjazdovky, aby sa trať s pomocou soli a vody trochu vypreparovala a zhutnila. V Jasnej bolo na tento prípad nachystaných 4000 kg soli. Počasie našťastie vyšlo dobre. V piatok trochu zapršalo, takže sa trať zhutnila a následne začalo slušne mrznúť, tak som zostal byť k dispozícii, ale pridal som sa k technickej čate, tá bola označená ako modrá bublina, a pomáhal som so všetkým, čo bolo treba – sťahovať sneh, upravovať ho, zabezpečovať logistiku. Tým, že sa prehodil program obrovského slalomu a slalomu, bolo treba veľa vecí presúvať a sťahovať.
Ako vyzerá príprava zjazdovky, na ktorú majú vyjsť najlepšie lyžiarky sveta?
Príprava sa začína už v novembri, pri prvých mrazoch. Kvôli súťažnej aj téningovej zjazdovke pre Svetový pohár však bolo treba viac vysneženého snehu ako pri bežnej prevádzke strediska. Na pretekársku zjazdovku tak išlo zhruba 130 tisíc kubíkov snehu a na tréningovú bolo vysnežených okolo 70 tisíc kubíkov. To je prvá fáza, musí sa nasnežiť a zmiešať s prírodným snehom. Ďalšia fáza je spracovanie tých kôp snehu pásovými snežnými vozidlami, teda ratrakmi, keď sa to celé rozhrnie na homogénnu vrstvu a sa zacelia nerovnosti zjazdovky. Vodiči ratrakov majú GPS systém aj systém merania hĺbky snehu, aby vedeli docieliť požiadavky FIS na minimálnu konzistentnú vrstvu snehu. V normálnej sezóne by sa na zjazdovke lyžovalo a denne by sa upravovala, čím by sa pomaličky zhutňovala. Ale pre odstavené vleky a lanovky sa lyžovalo len do 31. decembra a následne slúžil svah už len pre skialpinistov, tak bolo potrebné 3-4 týždne pred pretekmi zintenzívniť práce na úprave. Spočívalo to v ratrakovaní a frézovaní, následne prišla na rad preparácia zjazdovky – miestni to volajú balkovanie.
Na záberoch bolo vidno, ako s nejakým zariadením akoby zaočkovali celý svah…
Áno, to je ono. Cez zasnežovací systém s nižším tlakom sa dostane voda do navzájom prepojených trubiek s držiakmi, zo zasnežovacej šachty sa vytiahne tlaková voda a malými tryskami v potrubiach sa vstrekuje do zjazdovky každých 15 centimetrov.
Riadi to týpek s píšťalkou, každých 10 až 15 sekúnd dá pokyn na presunutie trysiek.
Preparáciu zjazdovky robia až štyri tímy, trvá to celý deň, teda zhruba 10 hodín. Od tej chvíle už na ňu ratraky nesmú a upravuje sa už len lyžami a škrabkami. Poslednou fázou bolo intenzívne zosúvanie resp. sťahovanie zjazdovky. Jednotlivé skupiny pomocníkov s lyžami priečne na spádnicu v šíku alebo v diagonále lyžiari sťahujú vrchnú vrstvu, aby bola čo najkonzistentnejšia.
To s trochou nadsázky pripomína, ako keď sme ušľapávali svah na Slalomke. Ale späť k Jasnej – počasie vyšlo parádne, Petrine výsledky potešili Slovensko, čo viac si želať?
Počasie bolo naozaj vynikajúce, takže sa vytvorila ideálna zjazdovka. FIS delegáti, rovnako aj pretekárky, si ju extrémne pochvaľovali so slovami, že taká v tohtoročnom sveťáku ešte nebola. Boli sme na to patrične hrdí. Samozrejme, je to zásluha obrovského množstva ľudí. Cieľom všetkých od prvého ratrakára až po posledného pomocníka bolo, aby malo všetkých 50 pretekárok na štarte prvého kola čo najregulérnejšie podmienky. Po dvoch kolách obráku a dvoch slalomoch som sa po tej zjazdovke od Lukovej rovno až na Priehybu spustil a tam nebol jediný hrb, ani jedna ryha!
Ako vyzeral režim člena technického tímu?
Ku podpornému tímu som sa pridal v stredu pred pretekmi. Vstávalo sa každý deň o pol šiestej, o šiestej sme už boli na lanovke a mierili hore na kopec čakať inštrukcie od šéfa zjazdoviek Maroša Kupča a šéfa technického organizačného tímu Miška Mrázika. S malými prestávkami sa pracovalo počas celého dňa, raz dokonca až do noci, keď prišlo rozhodnutie o výmene obrovského slalomu a slalomu.
Mali ste možnosť komunikovať aj s pretekármi?
Kontakt je samozrejme limitovaný a dupľom v tejto situácii. Oni boli súčasťou červenej bubliny, my zasa modrej. Miešanie teda bolo minimalizované. Ale trebárs pri vývoze lanovkou, alebo pri čakaní v rade – kde samozrejme pretekárky mali prednosť – tak tam k nejakým obmedzeným kontaktom dochádzalo či už s Petrou, Mikaelou Shiffrinovou alebo Katharine Liensbergerovou. Prirodzene, u každého športovca je to sústredenie individuálne, niektoré na pozdrav odzdravia, usmejú sa, zakývajú.
Uvedomujú si, že tí dobrovoľníci tam makajú, snažia sa pre ne robiť čo najviac, tak z lanovky pravidelne zakývali.
S trénermi a členmi tímov sa dalo trochu viac, ich program aj pravidlá nie sú také striktné.
Inokedy to asi bývalo voľnejšie…
Presne tak. Treba si uvedomiť, že podmienky teraz sú pre Covid neštandardné. Ale trebárs v Špindlerovom Mlýne, kde som v minulosti tiež pracoval počas pretekov Svetového pohára, som sa bez ťažkostí dostal k pretekárkam.
Trebárs Mikaela Shiffrinová mi v prestávke medzi 1. a 2. kolom obrovského slalomu bez problémov podpísala mojej dcére prilbu.
Pristavila sa, opýtala sa na meno, bola fakt prívetivá, komunikatívna a v pohode. Teraz v Jasnej si každý uvedomoval situáciu, nikto nechcel riskovať.
Ako ste vy vnímali tú situáciu pred poslednou jazdou Shiffrinovej a zdržanie pre opravu bránky?
Zrovna som stál v cieli, asi 30 metrov od tej bránky. Bol tam podľa môjho názoru problém trochu technický a trochu komunikačný, padli nejaké nešťastné vyhlásenia. Bránka fyzicky zlomená bola. Skúšali ju opraviť tak, že znížia práporku medzi dvoma tyčkami, ale rozhodca rozhodol, že tú poškodenú treba vymeniť. V konečnom dôsledku to podľa mňa vplyv na výsledok nemalo. Lenže ten komisár nemal rezervnú tyčku, lebo tú istú predtým zlomila poľská jazdkyňa. Preto už nemal poruke náhradnú. Strhla sa trochu panika, na štarte riešili, kto tú bránku prinesie. Napokon poslali jedného z trénerov, ktorý ju priviezol chorvátskemu rozhodcovi. Ale v tom momente sa asi zabudlo Michaele oznámiť, prečo sú preteky prerušené.
Určite to pre ňu boli sekundy plné nervozity…
Ona stála na štarte ako posledná pretekárka. Dostala štart-stop od štartového rozhodcu, ale už mala hladinu adrenalínu, ako počula štart, tak takmer vyrazila na trať. Nakoniec našťastie zastala. V rádiu potom už počula, že Vlhová asi predbehla Alice Robinsonovú a je v cieli. Nevedela teda, čo sa deje, keďže preteky sa prerušujú v prípade pádu niektorého lyžiara. Ak sa len zlomí bránka, tá tyčka sa zvyčajne stihne opraviť bez prerušenia. Hore sa asi hovorilo po slovensky, nevedela teda, čo sa deje a to čakanie sa jej zdalo pridlhé. Ukázalo sa ale, že to boli len dve a pol minúty, čo je úplne bežné a podobné čakanie absolvovala aj Petra Vlhová po páde Poľky Maryny Gasienica-Danielovej.
Bez tohto incidentu – odhliadnuc od absencie plných tribún – by asi išlo o dokonalé podujatie…
Jasné, že organizátori boli z toho rozčarovaní, reagovali trochu obranne, lebo napriek všetkej snahe toto vyšlo trochu negatívne na ich adresu. Ale americký lyžiarsky tím už v nedeľu vydal vyhlásenie, kde si pochvaľovali zjazdovku aj atmosféru v Jasnej, rovnako Mikaela povedala, že to bola extrémna zábava jazdiť na takej vynikajúcej zjazdovke a čo sa stalo v závere už vôbec netreba riešiť. Preteky v Jasnej dopadli aj vzhľadom na Petrine výsledky a slnečné počasie bez vetra úplne optimálne, všeobecná spokojnosť. Tak sme sa chvíľu všetci potešili a krátko po oficiálnom vyhlásení výsledkov a ceremoniále víťazov sa začalo baliť.
Koľko trvá spratanie všetkého materiálu po Svetovom pohári?
Najskôr išli dole bránky, potom postupne od vrchu stany a siete, ktoré letecky prevážali rovno do Švédska do dejiska ďalšieho kola Svetového pohára v Åre. Ja som ostal v Jasnej do pondelka podvečera, keď sa zbalila väčšina sietí, ale s ďalšími vecami sa ešte pokračovalo až do stredy.
Na záver otázka, ktorá zaujíma Račanov – v akom štádiu je posudzovanie vášho návrhu na reavitalizáciu Slalomky na celoročne využiteľný športovo-rekreačný areál?
Robíme si ekonomickú analýzu, kúpili sme si dáta geodeticko-výškového zamerania Slalomky. Robíme návrh dokumentov pre územné rozhodnutie, do ktorých sa to teraz snažíme zakresliť. Keď to budeme mať hotové, radi by sme podali žiadosť o prenájom pozemkov nanovo. Pri tom predchádzajúcom návrhu sme tam totiž omylom zaradili aj jeden pozemok, ktorý nemá Mestská časť Bratislava-Rača v prenájme. V každom prípade na návrhu revitalizácie Slalomky na celoročný športovo-oddychový areál pracujeme ďalej. Vzhľadom na niektoré pripomienky vo verejných diskusiách som komunikoval s jedným biológom zo Slovenskej akadémie vied, s ktorým máme spoločné hobby – skialpinizmus. Zvažujeme zadanie na vypracovanie projektu s témou zasnežovanie verzus príroda. V Čechách sa podobný výskum už robil a jeho výsledkom je, že zasnežovanie nijako negatívne neovplyvňuje životné prostredie v mieste jeho realizácie. Bolo by dobré tieto výsledky konfrontovať aj s ďalšími zisteniami, aby sme si boli istí, že zasnežovanie je pre prírodu naozaj neškodné.
Ján Bednarič, foto Michal Molotta
Bez komentára