V lokalite Východné, ktorá je súčasťou mestskej časti Bratislava-Rača a mnohí ju poznajú ako Rendez, býva približne 5800 obyvateľov. Je obsluhovaná dvoma autobusovými MHD linkami číslo 52 a 56. Avšak kvôli zlej situácii na cestách často tieto linky meškajú a nedá sa na ne spoliehať pre zápchy vo Vajnoroch či závory na železničnom priecestí v Rači.

Okrem toho autobusy končia buď v Rači, vo Vajnoroch alebo na Zlatých pieskoch, a tak musíme prestupovať na iné linky, aby sme sa dostali kam potrebujeme. Niekedy je nutné prestupovať aj dva-trikrát, čo je pre mamičky s deťmi, s kočíkmi, pre starších a chorých ľudí či cestujúcich s batožinou komplikované. Kvôli tomu sa naťahuje aj čas cestovania.

Preto by sme uvítali zavedenie pravidelnej osobnej železničnej dopravy, ktorá by nám to uľahčila v každom smere.

Ak si myslíte, že to nemá zmysel, mýlite sa! Tu je pár faktov a fotografií, ktoré zmenia váš pohľad na túto vec.

História, rozvoj a spojitosť so železnicou

Tento rok 15. 5. to bude 140 rokov od zavedenia pravidelnej osobnej dopravy na trati Bratislava Rača – Bratislava Vajnory, ktorá vedie cez dané územie. Nakoľko vlaková doprava začala byť čoraz viac využívanejšia a vlakov pribúdalo, bolo potrebné oddeliť osobnú a nákladnú dopravu. Tak v roku 1893 prišiel príkaz na vykúpenie pozemkov na území dnešnej miestnej časti Východné (Rendez) a vznikla tu zriaďovacia stanica. Pôvodne sa volala Poszony rendező pályaudvar (v preklade Bratislava zriaďovacia stanica), z čoho pochádza aj názov Rendez.

Okrem stanice tu neskôr bolo postavené aj rušňové depo a opravárne. Aby mali kde zamestnanci prespať boli postupom času pristavané aj železničné kasárne (približne 1919-1924), ktoré sa zachovali dodnes. Mnohí železničiari si tu postavili domčeky a tak tu vznikla silná komunita železničiarov – železničná osada.

Staré depo (dnes sa tu nachádza Železničné múzeum SR) a prvé dve budovy zľava, ktoré slúžili ako železničné kasárne v miestnej časti Bratislava-Východné. Zdroj: Eduard Wenzl a Cyril Sekerka – RENDEZ V HISTÓRII

Najstaršia zmienka o pravidelnej osobnej doprave na Východnom pochádza z obdobia Rakúska-Uhorska, konkrétne z roku 1916. V tom období tu zastavovali len dva vlaky počas celého dňa. Zaujímavosťou je, že v staničnej budove bola reštaurácia, o čom svedčí značka príboru v cestovnom poriadku. Táto reštaurácia fungovala do obdobia 1958/1959, kedy sa poslednýkrát vyskytla značka príboru pri názve stanici.

Železničná stanica na Rendezi, rok 1930. Zdroj: Eduard Wenzl a Cyril Sekerka – RENDEZ V HISTÓRII

V letnom období v roku 1938 zastavovalo na Rendezi až 45 vlakov za deň. V roku 1941 tu zastavovalo 46 vlakov za deň. Najstaršie fotografie staničnej budovy pochádzajú z rokov 1923 a 1930. Pri staničnej budove v parku bol aj malý model hradu, ktorý spríjemnil čakanie na vlak a dodával okoliu zaujímavú atmosféru. V rokoch 1948/49 sa zvýšil počet zastavujúcich vlakov na 56 za deň.

V roku 1953 zastavovalo 54 osobných vlakov za deň. V rokoch 1958/59 to už bolo len 31 vlakov za deň.

Dielenskí pracovníci v Starom depe na Rendezi (rok 1922). Mnohí zamestnanci boli domáci a poznali sa navzájom veľmi dobre.
Zdroj: Eduard Wenzl a Cyril Sekerka – RENDEZ V HISTÓRII

V rokoch 1963/64 to bolo 45 vlakov za deň. V roku 1967 prešla stanica elektrifikáciou a tak bolo postavené Nové depo, kde sa prevažne opravovali elektrické rušne. V rokoch 1969/70 tu zastavovalo 38 vlakov za deň. Do súčasnej podoby bola stanica dostavaná v rokoch 1974- 1980. V rokoch 1978/79 to boli už len 3 vlaky za deň. Osobná doprava v menšom rozsahu fungovala aj v roku 1982, čoho je dôkazom lepenkový lístok vydaný 21.7., ktorý mám v osobnej zbierke.

Koniec osobnej dopravy

Pravidelná osobná doprava skončila v rokoch 1992/93, kedy tu zastavoval len jeden vlak za celý deň. Za celú dobu fungovania osobnej dopravy sa v cestovnom poriadku striedali názvy stanice Bratislava sriaďovacie nádražie Bratislava východné nádražie a Bratislava východ, z čoho je pravdepodobne odvodený súčasný názov tohto územia: Bratislava Východné. Najčastejšie podľa svedectiev obyvateľov osobnú dopravu zabezpečovali motorové vozne M 262.0 („Kredenc“) alebo M 131.1 („Hurvínek“).

Cestovný poriadok z roku 1916. Tu je Bratislava Východné pomenované ako Poszony rendező p.u. a za názvom sa nachádza príbor, čo znamená, že v staničnej budove bola reštaurácia. Zdroj: archív Železničného múzea SR

V roku 1998 vzniklo v areáli Starého rušňového depa Múzejnodokumentačné centrum Bratislava východ za účelom zachovania a opráv historických železničných vozidiel a predmetov a za účelom archivácie rôznych dokumentov, fotografií a predmetov. Dnes je to Železničné múzeum SR.

Nápad na vlakovú linku MHD sa zrodil začiatkom tretieho tisícročia. Prvý návrh počítal s linkou 55 po trase ŽST Filiálka – ŽST Slovany – ŽST Predmestie – ŽST Vajnory. Pôvodne mala premávať od 1.11. 2001, nakoniec sa však nikdy nezrealizovala, napriek tomu zanechala stopu napr. v podobe nainštalovaného verejného osvetlenia a rekonštruovanom nástupišti v zastávke Slovany (kúsok od nákupného centra VIVO! a podnikovej predajne Mondelez).

Nápad sa znovu objavil pri rekonštrukcii priecestia Pri Šajbách. Ako náhrada autobusového spojenia Rača-Východné (Rendez) mala byť od 31.8. 2006 zavedená náhradná vlaková linka 155 po trase ŽST Predmestie – ŽST Východné. Kvôli problémom medzi ŽSR a DPB však linka začala reálne premávať v piatok 8.9. 2006. Linka mala premávať do konca októbra 2006. Podla slov kolegov rušňovodičov, ktorí s týmto vlakom jazdili, prvý týždeň jazdil len jeden motorový vozeň.

Staničná budova na Východnom v roku 1923. Zdroj: archív Martin Entner

Druhý týždeň, kedy sa ľudia naučili chodiť na tento vlak už museli pridať jeden vozeň a tretí týždeň už jazdili 2 motorové vozne s dvoma vozňami, nakoľko záujem o túto prepravu narastal. Pre veľký úspech však linka aj po ukončení rekonštrukcie priecestia Pri Šajbách ďalej premávala, avšak už len v špičke. Tak premávala do 2.1. 2007, kedy bola pre problémy s financovaním dočasne zrušená. Tento stav však trval len 8 dní a od 10.1. bola obnovená.

Odvtedy jazdila linka v pracovných dňoch a len počas špičky, čiže ráno od piatej do ôsmej hodiny a poobede medzi trinástou a osemnástou hodinou. Prevádzku vykonávali naďalej motorové vozne rady 810. Aj keď linka 155 verejne premávala iba medzi ŽST Predmestie a ŽST Východné, vyznačené spoje zachádzali až k rušňovému depu Bratislava východ.

Posledná premávka linky 155

30. marca 2007 o 18:45 bola posledným zastavením v ŽST Východné opäť pozastavená premávka linky na neurčito, pričom Peter Klučka, vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti BID s.r.o. informoval, že BID s.r.o. ako koordinátor Bratislavskej integrovanej dopravy a pripravovaného Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja “intenzívne rokuje o obnovení linky”. Plánovalo sa opätovné predĺženie linky o úsek ŽST Predmestie – ŽST Slovany, prípadne až po ŽST Filiálka. Nikdy sa tak však nestalo.

Cestovný poriadok z roku 1958/59. Tu je názov stanice Bratislava východné nádražie a poslednýkrát značka príboru, čo znamená, že od 60. rokov železničná reštaurácia prestala fungovať. Zdroj: archív Železničného múzea SR

Názov sídliska “Pri Šajbách”, ktoré sa nachádza na Východnom je pravdepodobne odvodený od železničných návestidiel, ktoré železničiari ľudovo prezývajú “šajby”. Ako rušňovodič som sa aj ja osobne s týmto pomenovaním stretol, keď mi jeden výpravca v stanici povedal, aby som zašiel s vlakom po “šajbu”, čiže po návestidlo. Presne oproti sídliska Pri Šajbách sa nachádzajú vchodové návestidlá do stanice, preto je pravdepodobné, že sídlisko dostalo tento názov.

“Modrá smena” a vedenie Železničnej stanice na Rendezi. Zdroj: Eduard Wenzl a Cyril Sekerka – RENDEZ V HISTÓRII PRÍBEHOV A UDALOSTÍ

V rokoch 2015-2017 intenzívne bojoval o obnovenie osobnej dopravy môj kamarát, kolega, už nebohý predchádzajúci poslanec pán Cyril Sekerka. Niekoľkokrát počas týchto rokov posielal žiadosti na ŽSR, Magistrát hlavného mesta, Ministerstvo dopravy a výstavby, Bratislavský samosprávny kraj.

Žiaľ neúspešne.

Tešili sme sa, ako raz spoločne pôjdeme osobným vlakom z Východného (Rendezu) niekam na výlet.

Žiaľ už sa tak nestane.

Sklamanie z reakcie Valla

17.10. 2019 bol terajší primátor hlavného mesta pán Mgr. Matúš Vallo na stretnutí v Rači, kde prišiel povedať obyvateľom, čo sa plánuje urobiť, čo sa už urobilo a odpovedať na otázky a podnety obyvateľov. Mal tam aj svojich dvoch zamestnancov. Keď som po tej akcii zašiel osobne za ním s úmyslom poriešiť nejaké veci, odbil ma s tým, že sa ponáhľa, že už musí ísť preč, že tam má na to svojich zamestnancov.

Po voľakedajšej staničnej budove, plechového prístreška či skladísk neostalo ani stopy. Ostal iba prázdny smutný priestor. Takto to tu aktuálne vyzerá. Zdroj: archív Dominik Vrba

Takýto prístup z jeho strany ma veľmi sklamal. Tak som zašiel za jedným z jeho zamestnancov, ktorého som sa opýtal na možné riešenie osobnej vlakovej dopravy vrámci BID. Povedal mi, že vlaky idúce z Vajnor na Predmestie alebo Vinohrady nemôžu len tak presmerovať na Východné, nakoľko sú to kilometre navyše, muselo by sa o to viac za to platiť a musel by sa upraviť cestovný poriadok. Ak by tie vlaky mali sem chodiť, muselo by byť denne 200 platených nástupov a výstupov (čiže zaplatené cestovné lístky, nie lístky zadarmo pre žiakov, študentov a dôchodcov), čo sa im zdalo nereálne.

Aktuálny stav sypaných nástupíšť pri koľajach č. 12 a 14. Zdroj: archív Dominik Vrba.

Začiatkom roka 2020 sa medzi obyvateľmi vyzbieralo 691 podpisov na petíciu za vybudovanie zastávky a zavedenie pravidelnej železničnej osobnej dopravy na Východnom. Stačí, aby tretina z nich boli platiaci cestujúci a mohli by k nám v rámci BID chodiť vlaky. Petícia bola poslaná Magistrátu hlavného mesta, ŽSR a Ministerstvu dopravy a výstavby.

ŽSR súhlasilo – aj s financovaním

ŽSR s tým súhlasilo a bolo ochotné vybudovať zastávku (prístupový chodník, prístrešok, nástupište, osvetlenie) a celé to zafinancovať. Celé to malo stáť cca 100 000€ a malo to byť hotové cca za rok. Celé to však pokazilo Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré v tom nevidelo zmysel. Čakal som, že ŽSR bude tlačiť na Ministerstvo dopravy a výstavby, nakoľko sa tu nachádza ich Železničné múzeum SR a zvýšili by tak už dosť vysokú návštevnosť tohto múzea.

Cestovný lístok vydaný na úsek Bratislava východ – Sládkovičovo. Na zadnej strane je vyrazený dátum 21.7. 1982, kedy bol tento lístok vydaný. Zdroj: archív Dominik Vrba

Koncom minulého roka som písal žiadosť premiérovi pánovi Igorovi Matovičovi, či by nám v danej veci nevedel pomôcť. Z jeho kancelárie mi prišla odpoveď, že môj mail poslali na Ministerstvo dopravy a výstavby a žiadali o kópiu správy, ako sa s tým Ministerstvo dopravy a výstavby popasovalo. Odpoveď sa dala čakať. Vraj sa to neoplatí a sme dosť vybavený MHD dopravou, ktorá nám musí stačiť.

Východné odrezané od Rače?

V rámci modernizácie trate a výstavbou tzv. koridoru Bratislava-Žilina-Košice, kedy rýchlosť vlakov bude vyššia ako 120 km/h nesmie byť v tomto úseku žiadne železničné priecestie. Ak sa tento koridor dokončí, bude sa musieť železničné priecestie v Rači na ulici Pri Šajbách zrušiť, čo sa už dlhodobo plánuje a Východné bude tak odrezané od Rače, čo nám len výrazne skomplikuje cestovanie a práve železničná osobná doprava by nám v tom mohla pomôcť.

V máji 2020 som zasielal žiadosti na vybudovanie zastávky a zavedenie pravidelnej osobnej železničnej dopravy na Východnom. Ako prílohu som poslal tento návrh umiestnenia perónov a prístrešku. Nástupištia mali byť pri koľajach č. 12 a 14 presne tak, ako sú umiestnené pozostatky sypaných nástupíšť dnes. Nakoľko je koľaj č. 14 manipulačná a nie dopravná a nachádzajú sa tu len zriaďovacie návestidlá a nie odchodové/cestové narozdiel od koľaje č. 12m, ktorá spĺňa obe aspekty (dopravná koľaj, odchodové/cestové návestidlo), podľa predpisov bude možná výprava len z tejto koľaje a tak bude potrebné vybudovať prechod cez koľaj č. 14 ku koľaji č. 12 tak, ako tomu je teraz. Zdroj: archív Dominik Vrba

Aktuálny stav prechodu cez koľaj č. 14 medzi nástupišťami. Zdroj: archív Dominik Vrba.

Rok 2021 je vyhlásený za Európsky rok železníc a tak veríme, že práve tento rok bude rokom, kedy na Východnom (Rendezi) začnú po dlhej dobe zastavovať osobné vlaky.

Viac o lokalite

V mestskej časti Bratislava-Rača časť Východné sa nachádza Železničné múzeum SR, v ktorom zamestnanci spolu s nadšencami organizujú akcie a historické jazdy v okolí Bratislavy. Ročne počas sezóny od apríla do októbra (či už počas akcií alebo aj mimo nich) navštívi múzeum desaťtisíce ľudí z celého sveta.

Záujem o železničnú históriu každým rokom stúpa a návštevníkov pribúda. Dostať sa do múzea a z neho však nie je najjednoduchšie a často treba návštevníkov nasmerovať a vysvetliť im, ako sa dostanú z múzea tam, kam potrebujú, prípadne naopak. Hlavne ak na dopravu využívajú mestskú hromadnú dopravu a musia niekoľkokrát prestupovať. Vlak by im cestu do múzea a z neho veľmi uľahčil a urýchlil, stúpol by aj počet návštevníkov.

Motorové vozne M 131.1 „Hurvínek“ (hore) a M 262.0 „Kredenc“ (dolu) v areáli Železničného múzea SR. Takéto motorové vozne zabezpečovali osobnú dopravu aj na Východnom. Zdroj: archív Ing. Peter Páteček a www.zeleznicny.net

Raperská skupina Rendezska SK, ktorá bola populárna koncom 90-tych a začiatkom 00-tych rokov a vystupovali po celom Slovensku sa skladá z troch raperov (Pantau, Elban, Blažo), ktorí pochádzajú z Rendezu. Práve železnica sa stala miestom ich tvorby. Prvé texty a nahrávky piesní vznikali v starom odstavenom vozni. Vďaka tomu sa ich značkou/ etiketou na ich albumoch stal obrázok vozňa s nápisom „VAGON“, ktorý má odkazovať na ich začiatky a na miesto s nimi úzko späté, na Rendez.

Lokalitu Východného majú veľmi radi aj filmári a tak nie je nič nezvyčajne, keď na ulici zahliadnete filmový štáb. Točili sa tu rôzne filmy (napríklad Vojtech, Dubček) či seriály (napríklad Ministri, Nový život), reklamy, reportáže do magazínov, čím sa táto lokalita stáva známa a ľudia sa radi chodia pozerať na miesta, kde sa točili jednotlivé zábery.

Každý rok sa obyvatelia ale aj návštevníci môžu tešiť na niekoľko rôznych a jedinečných kultúrnych a športových akcií pre malých, veľkých ale aj dospelých, ktoré majú niekoľkoročnú tradíciu. Vlaková doprava by dopomohla tomu, aby sa čo najviac ľudí mohlo pohodlne doviesť na akcie a užiť si ich. Príkladom sú akcie „Račianske Vinobranie“ či futbalové turnaje, ktoré majú na Východnom niekoľkoročnú tradíciu a hrali na nich aj samotní zamestnanci železníc, kedy do Rače a na Východné prichádza z celého okolia niekoľko desiatok až stoviek ľudí, čo spôsobuje, že sú preplnené autobusy a električky. Vlak je kapacitnejší a pohodlnejší a tak je viac než isté, že by o cestovanie s ním na tieto ale aj na iné akcie bol veľký záujem.

Vyhľadávaná aj pre bývanie

Východné je veľmi vyhľadávaná lokalita na bývanie. Každú chvíľu sa objaví niekde nalepené telefónne číslo so žiadosťou o kúpu bytu v tejto lokalite. Nachádza sa tu Akadémia policajného zboru SR, kde študuje niekoľko stoviek študentov, ktorí bývajú na internáte v blízkosti tejto akadémie. Študenti sem dochádzajú z celého Slovenska a určite by využili túto možnosť dostať sa na Východné rýchlo a pohodlne.

Motorové vozne rady 810 zabezpečovali MHD linku č. 155. Zdroj: archív Peter Pankrác

Kúsok od tohto internátu sa nachádza veľká ubytovňa, kde sú ubytovaní ľudia nie len zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín, ktorí sem došli za prácou a určite by tiež využili možnosť cestovať vlakom či už do práce, na výlety alebo domov. Na území Východného sa nachádza aj niekoľko malých firiem, a tak je viac než pravdepodobné, že by zamestnanci týchto firiem dochádzali do práce vlakom. Východné sa pomaly rozrastá, čoskoro by tu malo pribudnúť vyše 300 bytov a apartmánov. Tým pádom sa bude musieť posilniť verejná doprava a vlaky by boli na to ideálne, nakoľko autobusy už teraz chodia preplnené.

Takisto áut rapídne pribúda a dostať sa do mesta či niekam inam býva často veľmi ťažké. Stále počúvame o preplnených uliciach a parkoviskách a ako je nutné využívať viac hromadnú dopravu. Vlakové spojenia by túto zlú situáciu na cestách určite zlepšili, urýchlili a uľahčili tak cestovanie za prácou, školou, lekárom, rodinou, nákupmi, výletmi… Keď sa kohokoľvek opýtate na Východné (Rendez), každí vie, že to je tam, kde sú už tradičné rôzne kultúrne a športové podujatia, vlaky a železnica, historické budovy…

Zahadzovanie šance na lepšie cestovanie

Stále ste presvedčení, že to nemá význam? Ak áno, mrzí ma to, pretože takto zahadzujete šancu lepšie sprístupniť Bratislavu pre jej obyvateľov a turistov a zlepšiť cestovanie v nej. Stále neviem pochopiť, prečo sa už niekoľko rokov nevie vybudovať v hlavnom meste SR jedna malá zastávka pre osobné vlaky, ktorá má veľký význam pre všetkých. No jedno viem isto a to, že pokiaľ nezačnú zastavovať osobné vlaky na Východnom (Rendezi), dovtedy budem o to žiadať a bojovať.

Donedávna stojaca budova bývalých železničných skladísk. Zdroj: archív Martin Entner

Donedávna stojací plechový prístrešok s nápisom Bratislava-Východ, ktorý sa nachádzal oproti sypaným nástupištiam. Dnes by ste ho tu už hľadali márne. Zdroj: archív Martin Entner

Verím, že raz sa to podarí! Záleží len od Vás, že kedy a akým spôsobom. Ak má naozaj k tomu dopomôcť medializácia, tak môžem skúsiť aj túto možnosť, no myslím si, že sa to dá vyriešiť aj bez nej. Ďakujem!

Dominik Vrba, poslanec MČ Bratislava Rača za Východné

(editované redakciou Racaweb.sk)

Zdroje informácií:
Archív Železničného múzea SR (www.zeleznicnemuzeum.sk)
Železničná doprava v Bratislave / Wikipedia
Eduard Wenzl a Cyril Sekerka: RENDEZ V HISTÓRII PRÍBEHOV A UDALOSTÍ