RAČA – V rámci prezentácie pred voľbami do orgánov vyšších územných celkov poskytol spravodaju Račan exkluzívny rozhovor Pavol Frešo – súčasný predseda Bratislavského samosprávneho kraja. Prezradil, v čom vidí prínos župy pre našu obec, čím chce osloviť voličov a aké plody priniesla napríklad aj spolupráca so starostom mestskej časti Petrom Pilinským.
Vaša kampaň v roku 2009 bola postavená na aktívnom županovi. Čo si máme pod tým predstaviť po 4 rokoch vo funkcii?
Ako župan som nechcel robiť len to, čo musí formálne robiť župan a jeho úrad zo zákona. Robil som to, čo som považoval za dôležité pre tento región a jeho obyvateľov. Prekročili sme tieň tradičného vnímania, že župan je len reprezentatívna, funkcia v systéme verejnej správy.
Ako môže kraj pomôcť takým mestským častiam, ako je Rača?
Poskytli sme hlavnému mestu miliónovú dotáciu na opravu ciest. Takže časť sa použila na opravu Račianskej ulice. To je priama pomoc. S mestskou časťou sme pripravovali náš územný plán. Rača by mala byť malebným začiatkom Bratislavy. Tie vinice, ktoré sa tiahnu od Malých Karpát jej dávajú jedinečné čaro. Práve z Rače bude viesť Malokarpatská magistrála pre cyklistov, na ktorej bude kraj participovať s vinohradníkmi a vinármi. Pravidelne podporuje kraj vinobranie, poskytli sme prostriedky na zabezpečenie cyklostojanov a potom ide o malé kultúrno-spoločenské projekty. Odštartovali sme projekt rozšírenia kapacít v materských škôlkach a myslím, že to bol starosta z Rače pán Pilinský, kto navrhol, aby kraj poskytol mestským častiam, v ktorých má voľné priestory na škôlky práve voľné budovy. Na to sa pozrieme práve v Rači, kde máme pár škôl. Takže to sú praktické veci na spoluprácu a konkrétnu pomoc.
Pavol Frešo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja
Rekonštrukcia Račianskej ulice, na ktorú vyčlenila župa zhruba 1 milión eur, zožala pozitívne reakcie. Aké systémové dopravné riešenia pre túto lokalitu, ktorej dopravná dostupnosť do mesta začína byť problémom, môže presadiť BSK?
Na území regiónu je 5 správcov ciest. Vodiči nerozlišujú komu patrí cesta. Platia dane a zaslúžia si jazdiť po dobrých cestách. My sme navrhovali, aby kraj prevzal aj s financiami do svojej správy mestské komunikácie a komunikácie mestských častí a diaľnice a cesty prvej triedy nech spravuje štát. Bolo by to jednoduchšie a nemuseli by sme riešiť, kto komu a čím prispeje na cesty. Hlavné mesto má finančné problémy, preto nevie zabezpečiť kvalitu ciest na jeho území. Vtedy prišiel kraj a pomohol. Chcelo by to ale systémové riešenie a to, ktoré navrhujem je jednoduché, náročné to bude legislatívne zmeniť.
O školstve sa často vedú diskusie v súvislosti s nízkymi mzdami učiteľov. Ako Bratislavský kraj vyrovnáva s touto situáciou?
Ďalší z príkladov, ktorý „župy nemajú v kompetencii“. Pred rokom sme nastavili mechanizmus a kritériá riaditeľom škôl, na základe ktorých si na mzdovej položke mohli školy prilepšiť o 14%. V tomto roku sme v rozpočte schválili pre učiteľov navyše o 146 tisíc EUR oproti minulému roku. Nie je to veľa ale v rámci možností sa s tým postupne vyrovnávame. Problémom je, že priemerná mzda učiteľa u nás je nižšia ako priemerná mzda v regióne, preto nám kvalitný učitelia odchádzajú na lukratívnejšie miesta. Toto je problém, ktorý sa snažíme riešiť aj v kontexte zlepšovania sociálnych podmienok učiteľov.
Hovorilo sa o učiteľských bytoch, v akom stave je tento projekt?
Už dnes poskytujeme ubytovacie kapacity pre viac ako 100 pedagógov v rámci kapacít internátov. Prvé dva dvojizbové učiteľské byty budú hotové na prelome októbra a novembra v časti stredoškolského internátu v Dúbravke. Už registrujeme prvé žiadosti.
Aké iné možnosti máte k dispozícii?
Myslím, že sme jediným regiónom, ktorý napríklad poskytuje 50 EUR telocvikárom k platu za vedenie športového krúžku na škole v popoludňajších hodinách. V našich školách pôsobí 2600 zamestnancov a zvyšovanie ich miezd zostáva naďalej našou prioritou. Urobili sme prvé kroky a v tých systémovejších chceme pokračovať. Súvisia s celkovou stratégiou stredného školstva v regióne. Faktom je, že podľa správy ministra školstva o stave stredného školstva dáva Bratislavský kraj najviac prostriedkov spomedzi všetkých krajov.
Je pravda, že vaša manželka pochádza z Rače a vy ste ju chodili ako študent odprevádzať električkou?
To boli študentské časy. O to viac a radšej som do Rače chodieval a mám k nej špecifický vzťah.
Račanov zaujíma, ako je na tom projekt rekonštrukcie plavárne v SOU na Pántoch a jeho prípadné otvorenie pre verejnosť?
To je jedna z vecí, ktorá sa nám v uplynulom roku nepodarila. Čakali sme aké náklady nám vyrobí plaváreň na Mokrohájskej, ktorú dotujeme aby sme posúdili prevádzkovú nákladovosť. Samotná oprava by nemusela byť až tak drahá, ale problém je prevádzka. Uvidíme ako sa k projektu postaví nové zastupiteľstvo a akú alternatívu zvolí.
Fotogaléria:
Pre kraj je jedným z typických remesiel vinohradníctvo a vinárstvo. Aké kroky plánujete, aby viac viníc nepadalo za obeť developerskej činnosti?
Pripravili sme a podpísali memorandum o záchrane vinohradov. Do parlamentu sme predložili zákon o vinohradníctve, ten nebol zatiaľ schválený. Robili sme petíciu na ochranu vinohradov. Vinohrady sú tradícia, územný krajinotvorný prvok a dôležitý hospodársky prvok. Umožňujú vytváranie pracovných miest, sú súčasťou turizmu. Takto sa na to treba pozerať a v týchto súvislostiach treba vidieť vinohradníctvo.
Jedna osobná otázka: Máte radšej červené, alebo biele vínko, prípadne aká je vaša obľúbená odroda?
Mám rád vína našich vinohradníkov v malokarpatskej vínnej ceste. Chuťou tramín červený, ale naposledy ak si pamätám z červených bola dobrá Račianska frankovka asi ročník 2012.
Račan, foto archív BSK
Bez komentára