Pre mnohých z nás je to vzrušujúci svet zahalený rúškom obdivu a tajomna. Tí, čo držali v ruke strapec hrozna, videli prešovanie a skúsili aspoň raz v živote rozoznať rizling od veltlína, tíško uznávajú znalosti porotcov na vinárskych súťažiach. O tejto zaujímavej záľube či profesii sme sa s Editou Ďurčovou rozprávali aj cez optiku tohtoročných úspechov račianskych vín na medzinárodných súťažiach.
Bežní ľudia majú problém posúdiť, ktoré súťaže vín sú naozaj tie najprestížnejšie. Ako by ste rozdelili tie najprestížnejšie súťaže na svete?
Máte pravdu, dokonca aj samotní vinári sa v tom množstve rôznych súťaží málo orientujú. Pri medzinárodných konkurzoch vína možno všeobecne povedať, že tie, nad ktorými prevzali patronát prestížne vináske organizácie ako Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV), Medzinárodná únia enológov (UOEI) a podobne, prípadne sú členmi Medzinárodnej federácie veľkých súťaží vína a destilátov (VINOFED), patria k najprestížnejším a najprísnejším. Členmi degustačných jury sú najmä známi enológovia, sommelieri, obchodníci s vínom, ktorých dopĺňajú vinárski kritici, komentátori a publicisti.
Ing. Edita Ďurčová, AIWS & Weinakademiker, počas ochutnávania.
Kam sa v tejto hierarchii zaraďuje májová výstava v Kanade, kde zaznamenala veľký úspech Villa Vino Rača? Akú ste tam mali vy osobne funkciu?
Sélection Mondial des Vins Canada patrí k špičke. Je členom VINOFED-u a patronát nad ňou prevzali OIV aj UOEI. Je to jediná súťaž s takou vysokou prestížou na Americkom kontinente. Tento rok sa na nej zúčastnilo spolu 2150 vzoriek vín z 35 štátov z celého sveta. Pravidelne na ňu prihlasujú svoje vzorky výrobcovia s ambíciou preraziť na kanadský trh, kde je dovoz vína a liehovín v rukách monopolov. Ja som na tejto súťaži bola už po druhýkrát ako členka medzinárodnej degustačnej jury.
Dokážete vopred odhadnúť, či prihlásené slovenské vína majú šancu na úspech?
To by bolo silné tvrdenie. Možno odhadnúť potenciál vína, ale nikdy vopred neviete, s akými ďalšími vínami bude konfrontované, v akej kondícii práve bude, aká hodnotiteľská komisia ho bude posudzovať. Hodnotí sa anonymne, nepoznáte pôvod ani odrodu. Tým viac si cením, ak slovenské víno v tvrdej medzinárodnej konkurencii zaujme porotu a doslova zažiari.
Prekvapila vás veľká zlatá medaila z Kanady pre Rizling vlašský z Villa Vino Rača?
Prekvapila v pozitívnom slova zmysle! Najmä však potešila. Keď na slávnostnom galavečere vyhlasovali 13 najúspešnejších vín z 2150 vzoriek a medzi nimi bolo slovenské, verte mi, bola by som to dopriala komukoľvek zo slovenských vinárov! Ale tento rok doslova patrí firme Villa Vino Rača. Od začiatku roka žnú úspechy na všetkých veľkých súťažiach, na ktoré prihlásili svoje vína, napríklad Terravino Izrael, Vinalies Internationales Paris, či Mondial du Rosé. Svedčí to o veľkom kvalitatívnom potenciáli račianskeho terroir ale tiež o majstrovstve vinohradníkov a vinárov z firmy, ktorá patrí k spoľahlivým slovenským značkám.
Viete pre nás pridať nejakú zaujímavosť zo zákulisia súťaže?
Organizátori kanadskej Sélection si dávajú záležať na vysokej profesionálnej úrovni súťaže a každý detail je dokonale prepracovaný a zvládnutý. Napríklad, súťažné vzorky hodnotiteľom nalievajú najlepší sommelieri z provincie Québec, ktorí pracujú vo vychytených reštauráciach a hoteloch. Osobne sa mi páči, že každý deň pred začiatkom hodnotenia prezident súťaže zaželá degustátorom jasné zmysly a pripomenie, že cieľom súťaže je vyzdvihnúť vína, ktoré sa budú páčiť spotrebiteľom.
Frankovka modrá má v Rači stáročnú tradíciu
Každý vinár rád chváli svoje vína, ale dokážete nám z vášho pohľadu povedať, čím môžu naše vínka zaujať odborníkov z celého sveta?
Tým, že sú vynikajúce. Ako som už povedala, hodnotenie je anonymné, degustátori nevedia, aké víno posudzujú, môžu len predpokladať alebo tušiť podľa určitých charakteristických znakov, čo by to mohlo byť alebo odkiaľ. Ale seriózny porotca by mal posudzovať hlavne kvalitu vína. Ak vyniká nad ostatnými napríklad aromatickou komplexnosťou, vyváženosťou, eleganciou, celkovou harmóniu, potom určite zaujme. A to neplatí len pri súťažiach, ale je to dôležité najmä pre spotrebiteľa. Víno je určené na pitie a tie naše sú jemné, svieže, ľahké, majú severské čaro. Spomínam si, že kolegov na Sélection Mondial v Kanade na slamovom vlašáku roku 2008 z Villa Vino Rača najviac očarila jeho aróma pripomínajúca rozkvitnutý jazmín a dokonalá vyváženosť chutí.
V Rači sme pyšní najmä na Frankovku modrú. Je tá naša naozaj unikátna – a ak áno, prečo?
Určite áno. Veď na slnečných svahoch Malých Karpát sa jej mimoriadne darí už niekoľko storočí. Nebudem opakovať notoricky známe historické fakty. Skôr by som poukázala na to, že naši predkovia boli múdri pozorovatelia prírody. Frankovka modrá je výnimočná pôvodná rakúsko-uhorská odroda, ktorá je schopná pri vhodnom výbere stanoviska poskytovať skvelé vína. Teším sa, že v Rači neustúpila napríklad modernému Cabernetu Sauvignon, ktorý tu nemá tradíciu ani priaznivé prírodné podmienky. A budem ešte radšej, ak račianska frankovka neustúpi ani rozpínajúcej sa bratislavskej výstavbe.
Fotogaléria:
Ing. Edita Ďurčová
AIWS & Weinakademiker
Absolvovala odbor kvasná chémia a bioinžinierstvo na STU v Bratislave a nedávno získala prestížny medzinárodný Diplom WSET (Wine&Spirit Education Trust). Zaoberá sa dovozom, vývozom a distribúciou vína, prednáša na Slovenskej vinárskej akadémii v Pezinku. Ako hodnotiteľka sa zúčastňuje významných domácich i zahraničných súťaží vína v Paríži, Madride, Cannes, Bruseli, Sierre, Québecu, Viedni, Prahe. Venuje sa publikačnej činnosti v odbore víno a gastronómia. Je autorkou päťjazyčného Vinárskeho slovníka. V minulom roku uviedla na trh vlastnú značku vína – spoločný projekt so slovenskými vinohradníkmi a vinármi.
Zdroj: Ján Bednarič, foto archív Edity Ďurčovej, Račaweb
Bez komentára