Pôvodne chcel fotiť vzácneho vtáka rybárika riečneho, ale napokon sa mu do cesty postavil aj najväčší európsky hlodavec! Mladý fotograf Viktor Szabo opísal pre júnové vydanie spravodaja Račan, ako sa mu podarilo získať cenné zábery ondatry, nutrie a najmä bobra európskeho, o ktorého výskyte na území Rače nebolo dlhší čas ani zmienky…
Fotograf Viktor Szabo
Viktor si bol vlani v lete zabehať na jeho pravidelnej trase popri potoku a na jej konci zbadal na pokojnom malom toku hrádzu. Vyzerala však byť opustená, žiadneho bobra pri opakovanej návšteve s ďalším nadšencom nenašli – naopak, objavili rybárika riečneho.
„Je to veľmi pekný pekný vták, rozhodli sme sa zamerať na toho. Lenže po nastavení fotopasce v danej oblasti sme videli na jednom zázname aj vysnívaného bobra. Lenže cez deň sa nám jeho prítomnosť overiť nepodarilo. Lokalitu sme po niekoľkých nevydarených pokusoch opustili a takmer rok nenavštívili,“ spomína si Viktor, ktorý sa však na zaujímavé miesta rád vracia.
Návrat priniesol ovocie
Rovnako tak urobil aj v máji tento rok. Najskôr sa mu ako objekt na fotenie objavili nutrie, čo mu urobilo veľkú radosť. „Jedna sa mi po zbežnom prezretí zdala akási väčšia. Mala akési iné črty. Po detailnom prehliadnutí fotiek som zistil, že je to v skutočnosti bobor!“
Začal chodiť za bobrom častejšie a postupne zistil, že v rovnakom teritóriu žije okrem neho a nutrie aj ondatra. Rozoznať ich len ťažko, najmä ak ich vidíte samostatne. Podľa Viktora sa však odlišujú celkovou veľkosťou a tvarom chvosta. „Bobor je najväčší a má sploštený chvost. Nutria aj ondatra majú chvost kužeľový ako potkan, sú menšie. Najmenšia z nich je ondatra,“ vysvetľuje.
O prítomnosti bobra v okolí Rače svedčia aj nové fotografie z vajnorského chotára, ktoré zverejnil na sociálnej sieti Peter Pilinský. Pri potoku cez Šúr objavili stromy obhryzené spôsobom typickým práve pre tohto najväčšieho európskeho hlodavca.
Obhryzené stromy pri Śúrskom kanáli naznačujú, že bobor z Rače buď migruje, ale sa ich v tomto území nachádza viacero.
Stopy po prítomnosti bobra sa objavili aj v chotári susedných Vajnôr.
Fotografie Viktora Szaba zachytávajú vzácneho hlodavca v račianskom chotári.
Bobor
Takto vyzerá bobor v plnej kráse.
Najväčší európsky hlodavec (75 – 100 cm, chvost 30 – 40 cm, hmotnosť 15 – 30 kg). Chvost pri koreni je síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký.
Má zavalité v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami. Sfarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý.
Pôsobí ťažkopádne a zavalito, ale je dobre prispôsobený pohybu vo vode: má plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost mu slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút.
Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou.
Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou.
Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonkami lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárske plodiny.
Viac o prírode v Rači si pozrite aj tu: Fotograf zachytil v Jurskom Šúre unikátny súboj dvoch hadov o korisť
Nutria
Nutria je menšia ako bobor a patrí medzi dovezené hlodavce.
V rovnakom teritóriu ako bobor žije aj nutria.
Nutria je omnoho väčšia než ondatra. Dosahuje hmotnosť 10-12 kg. Jej hlava vyzerá hranato, telo pôsobí zavalitým dojmom, najmä keď sa pohybuje po súši. Približne 30 až 45 cm dlhý silný chvost je v priereze okrúhly, nie zboku stlačený, aký ho má ondatra, či sploštený ako bobrí. V okolí nozdier a papule má charakteristickú bielosivú srsť, hmatové fúzy a pomerne malé oči. Fúzy pomáhajú nutrii vo vode lepšie vyhľadávať potravu. Typické pre nutriu sú jej oranžovočervené predné rezáky, dokáže nimi hlodať i pod vodou podobne ako bobor. Pri pohybe vo vode jej pomáhajú plávacie blany na zadných končatinách.
Ondatra
Na rovnakom mieste nafvotil Viktor Szabo aj ondatru, ktoré je menšia ako bobor aj nutria.
Ondatra si v brehoch hrabe hlboké nory, na zimu stavia z rákosia plávajúce hrady.
Pôvodnou domovinou ondatry je Severná Amerika. Do Európy ju priviezli začiatkom 20. storočia ako kožušinové zviera, z chovov sa rozšírila aj do voľnej prírody. Dorastá do veľkosti 25 – 40 cm, chvost má dlhý 20 až 30 cm. Dosahuje hmotnosť 1 – 2 kg. Obýva brehy vôd rozličného typu, najradšej stojaté alebo pomaly tečúce. Živí sa predovšetkým rastlinnou potravou – koreňové časti rastlín hryzie dlátovitými zubami bez toho, aby jej do úst vnikla voda. Nepohrdne ani mäkkýšmi a menšími živočíchmi. Je dobrý plavec a výborne sa potápať. V brehoch si hrabe hlboké nory, na zimu stavia z rákosia plávajúce hrady.
Text: Račan, Foto: Viktor Szabo nature, wildlife photography, archív, P. Pilinský
Bez komentára