Prvý marcový podvečer tohto roka som sa zúčastnil stretnutia Račianskeho spolku a vypočul som si plány na vytvorenie Račanskeho vinohradníckeho chodníka. Informácie o pripravovanom projekte ma veľmi potešili a ako historik a milovník vína môžem túto ideu len a len podporovať.

Račanský vinohradnícky chodník.

Tento krok priamočiaro smeruje k zachovaniu vinohradníckej tradície v Rači a hoci je len kvapkou v mori, ako povedal spisovateľ David Mitchell, „čím iným je oceán ak nie množstvom kvapiek“?

Takéto a podobné projekty smerujúce k záchrane vinohradníckeho rázu račianskeho chotára sú veľmi dôležité.

Nie, nerobím si ilúzie, že v Rači nebude postupovať výstavba v priestoroch, kde „odjakživa“ boli vysadené vinohrady.

Je však mimoriadne dôležité, zachovať si časť vinohradníckej pôdy (objektívne využiteľnú), kde budú Račania pestovať vinič a dorábať z neho víno. Tento svoj postoj sa pokúsim vysvetliť aj cez krátke ohliadnutie sa za dejinami Rače.

Odkedy je Rača Račou…

Pred približne 800 rokmi sa v šľachtickej rodine Čenovcov narodil muž menom Rača (Racha). Počas jeho života sa v oblasti okolo dnešnej Alstrovej ulice začala formovať súvislejšia aglomerácia zložená  z domov vinohradníkov, ktorí ich chceli mať čo najbližšie úrodných malokarpatských vŕškov.

Panoráma Rače zo začiatku 20. storočia.

Obrábanie vínnej révy sa stalo ich živobytím, a keďže už vtedy začali mocní tej doby dobre chápať ekonomický potenciál vína a vnímať kvalitu pôdy, z Malokarpatskej oblasti sa doslova stala jedna veľká továreň na víno.

Susedná dedina Okol, ktorá ležala v oblasti dnešnej železničnej stanice Rača, pomaly strácala na význame a nakoniec zanikla. Naopak, Rača, pomenovaná po svojom prvom skutočnom majiteľovi, rástla a rástla. Je teda správne tvrdiť, že odkedy je Rača Račou, odvtedy sú Račania vinohradníkmi.

Čítajte aj tu: Chcete zachrániť historické vinice v Račištorfe? Môžete!

Úrodná pôda, ktorá je tu dodnes, ich k tomu predurčovala. O tom, že mala mimoriadne dobrú bonitu, aj v konkurencii iných malokarpatských dedín a mestečiek, svedčia kvalitatívne súpisy pôdy z 18. storočia a mnohé ďalšie dokumenty, ktoré starostlivo uchovávajú naši archivári.

Vývoz za hranice Uhorska

Netrvalo dlho a račianske víno sa prostredníctvom bratislavským mešťanov a šľachticov dostalo aj za hranice Uhorska. Morava, Sliezsko, Rakúsko, Poľsko – to všetko boli odbytiská malokarpatského vína – aj toho račianskeho. Iba pripomeniem, že hoci v súvislosti s račianskym vínom sa najčastejšie spomína Mária Terézia, v časoch, keď ona vládla, bol tento produkt už dávno etablovanou značkou.

Rez viniča v kolovom vinohrade v Račištorfe.

V 16. storočí, keď sa viedli zákulisné boje a zápasy o získanie Devínskeho panstva (jeho súčasťou boli, okrem Devína, aj Rača, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Dúbravka a ďalšie) ich účastníci uviedli, že Rača má rovnakú hodnotu ako celý zvyšok tohto veľkostatku. Bolo to najmä kvôli prosperujúcemu vinohradníctvu. A aj preto sa slávny uhorský rod Pálffy rozhodol, že celé panstvo získa.

Račianski poddaní prekonávali počas stáročí mnohé ťažkosti – vojny, choroby, hladomor, neúrody a mocenský útlak. Prišli sem rôzne etniká, v najväčšom počte Nemci a Chorváti. Tí všetci sa postupne stávali Račanmi a mnohí (ba dokonca možno povedať, že väčšina) z nich sa rozhodli venovať sa vinohradníctvu.

Ešte aj na začiatku 20. storočia sa Rača spomínala najmä v súvislosti s vinohradníctvom. Hoci tvár tejto malokarpatskej obce už bola zmenená (koncom 19. storočia napr. vznikol Rendez), rovnako ako celá spoločnosť, vinohradnícka tradícia naďalej ostávala zachovaná.

Zásahy do kontinuity vinárstva

Račianske vinohradníctvo malo vždy svoje problémy. Na prelome 19. a 20. storočia prebiehala fyzická a technologická obnova vinohradov, po ničivých chorobách viniča, najmä fyloxéry. Taktiež rástol počet obyvateľov, nastúpila veľká vlna vysťahovalectva do väčších centier, spriemyselňovania i postupné pripájanie Rače k Bratislave, ktoré sa definitívne zavŕšilo v roku 1946.

Po nástupe komunistov k moci nastalo násilné združstevňovanie, kolektivizácia a mechanizovaná veľkovýroba. Tieto kroky predstavovali mimoriadne radikálny a  neprirodzený zásah do kontinuity hospodárstva i podnikania s vínom.

Oberačka v Račištorfe

Kto sa trocha zaoberal históriou malokarpatských obcí skutočne vie, že ich minulosť je silno previazaná s vínom. Ako som sa snažil poukázať, aj história Rače je s vinohradníctvom a vinárstvom silno previazaná. Ale čo z toho vyplýva pre súčasných Račanov?

Račiansky výber. Vinárske závody, š.p.

Pre mnohých azda otrepaný výrok – „Kto nepozná svoju minulosť, nepozná ani svoju budúcnosť“, je však v tomto prípade signifikantný. Mnohí ľudia, členovia Račianskeho spolku, jeho sympatizanti, ale aj mnohí ďalší, to pochopili a snažia sa vinohradnícku tradíciu v Rači udržať. Lebo čo by sa stalo, keby sme úplne zanevreli na históriu a tradíciu, ktorá je ňou pretkaná? Z Rače by sa stalo sídlisko bez tváre, mestská časť, bez vlastnej identity, bez ľudí, ktorí by pociťovali vzťah k miestu, kde žili a kde sa narodili.

Som presvedčený, že je dôležité, aby sa Račania v čo najväčšom počte, snažili udržať si túto tradíciu. Aby si volili takých kandidátov do miestneho zastupiteľstva (a teraz nemyslím nikoho konkrétneho), ktorí majú vzťah k tejto lokalite, majú rešpekt k jej histórii a tradícii. Zároveň, aby boli aj aktívnymi podporovateľmi, a tiež objektívnymi kritikmi, podujatí s vinohradníckou tematikou, aby táto téma rezonovala v spoločnosti, dávali jej tým váhu a oprávnenosť o nej diskutovať.

Nomen, odor, sapor, color, efficacitas

Víno nie je len hospodárskym a ekonomickým produktom či obchodným artiklom, je to kultúrny nápoj, ktorý má v sebe mnohorakú symboliku. V 18. storočí sa s kvalitným vínom spájalo latinské slovíčko NOSCE, teda „poznaj“, čo v sebe zároveň ukrývalo päť slov: nomen (meno), odor (vôňa), sapor (chuť), color (farba), efficacitas (účinok, sila). S týmito hodnotiacimi vlastnosťami vína sa dnes stretávame na rôznych ochutnávkach, no v slovese „poznaj“ sa v súvislosti s vínom dá toho objavovať ešte omnoho viac.

Posedenie v Račištorfe: Dr. Förster, Dr. Dušek, Dr. Rehák, Ing. Nemessanyi (vzadu), rok 1938. Autor: Faust.

V súčasnej dobe je NOSCE dôležité v zmysle, aby aj ďalšie generácie Račanov, ale i domáci či zahraniční návštevníci, mohli spoznávať račiansku vinohradnícku tradíciu. Je to totiž fenomén, ktorý, ako som sa snažil poukázať, formoval miestnu spoločnosť množstvo storočí. Záverom by som už len vyjadril nádej, že tieto slová padli na úrodnú pôdu, a že splnili cieľ, s ktorým som ich písal. Verím, že náučno-popularizačný projekt vinohradníckeho chodníka bude úspešný, no a neostane osamotený, ale bude nasledovaný viacerými podobnými aktivitami. Pretože Rača a vinohrady, to k sebe jednoducho pasuje.

Štefan Hrivňák
Autor napísal viacero odborných historických štúdií a popularizačných článkov k dejinám Rače. Je editorom a hlavným autorom knižnej publikácie Víno v prameňoch, dokumenty k dejinám malokarpatského vinohradníctva, ktorá vyjde v júni 2018 vo vydavateľstve Marenčin PT.

Foto: archív