Vlastníci vinohradov v Rači konečne vedia, na čom sú. Po rokoch klamstiev a manipulácií zo strany realitných maklérov a rôznych sprostredkovateľov už väčšina pochopila, že vinohrady sa na stavebné pozemky v územnom pláne meniť nebudú. Registrujeme stále silnejšie signály, že vlastníci zanedbaných viníc dostávajú rozum a rozhodli sa dať svoje parcely do prenájmu alebo ich predávajú vinohradníkom za ekonomicky udržateľné ceny.

Majiteľom sa otvárajú oči

Alexandra Lipianska, Dušan Žitný

Našťastie sa situácia začína meniť – je stále viac prípadov, keď sa na trhu objaví 20 árový vinohrad za 10 000 eur.

„Ozval sa nám majiteľ, ktorý chcel predať svoje 4 riadky vo väčšom vinohrade, aby sme mu našli kupca. Chcel to vyslovene predať vinohradníkovi a žiadnym špekulantom. Do mesiaca sme preňho mali kupca zo začínajúceho vinohradníctva,“ prezradila nám realitná maklérka Alexandra Lipianska, ktorá cenu z pochopiteľných dôvodov prezradiť nemôže, ale zmestila sa do 10 eur za meter.

„Ak ide o kúpu, tak všetko nad 10 eur za m2 je pre vinohradníka na hranici ekonomickej samovraždy. Pritom je aj u nás dosť malých pestovateľov, ktorí si chcú vinohrady kúpiť alebo prenajať – ale len za rozumné ceny, ktoré ich nezlikvidujú hneď na začiatku,“ povedal šéf vinohradníckeho spolku Dušan Žitný.

Ponuka realitných portálov zahŕňa pravidelne aj viacero viníc v Rači.

V prípade prenájmov sa začína udomácňovať model, keď mladý vinohradník vezme od majiteľa vinicu do prenájmu za to, že sa o ňu bude starať (kosiť, mulčovať, orať, strihať, omladzovať, podsádzať) a zaplatí nájomné buď v peniazoch alebo podielom z úrody vo forme hrozna alebo vína.

Koľko je reálne pýtať za vinohradnícke parcely, aby ste našli kupca?

Vlastníci pritom roky počúvali, že ich vinohrad má cenu 100, 200 či dokonca 300 eur za meter štvorcový.

Práve tieto nereálne predstavy vlastníkov sú sčasti zodpovedné za chátranie mnohých honov. Lenže postupne ich z tohto sna prebúdza realita.

Za posledné roky sa cena pozemkov vo vinohradoch ustálila a postupne sa dostáva na cenu pod 40 eur za m2 podľa lokality a stavu výsadby.

Mnohí majitelia, ktorí sa k viniciam dostali v rámci reštitúcií, špekuľovali tak dlho, že zanedbávaním údržby sami znížili hodnotu svojho majetku na minimum.

Čo hovorí územný plán?

Na výstavbu je od roku 2007 od schválenia Územného plánu Bratislavy určených len pár lokalít – Táborky, Huštekle za Komisárkami, Rinzle pri Úžinách a menšie výmery nad starou Račou (Záhumenice za skleníkom, Nad Benčom, Štafangel).

Ostatné sú a zostanú vinohradmi ešte dlhé roky, pretože proces zmeny územného plánu je zdĺhavý a navyše s ním nemusia poslanci miestneho či mestského zastupiteľstva vôbec súhlasiť, keďže je našťastie pod drobnohľadom verejnosti.

„Počas môjho pôsobenia sme nepovolili ani jednu zmenu Územného plánu, ktorou by sa vinohrady menili na stavebné pozemky. S tým, čo bolo odklepnuté na výstavbu alebo iné funkcie ešte v roku 2007 už nič nenarobíme, ale nič ďalšie sa v Rači nemenilo ani meniť nebude,“ vysvetlil nám starosta Peter Pilinský.

Podľa neho by nemali veriť vlastníci rôznym podvodníkom a špekulantom, ktorí im tvrdia, že za vinohrad môžu dostať stovky eur, lebo sa v nich bude stavať.

“Nedajte sa oklamať. Poznám kopec ľudí, ktorí za mnou chodia, že kúpili vinohrad na výstavbu a že prečo im ju nechceme povoliť. Hovorím im, že sa dali oklamať. Ak chcú majitelia predať alebo Za koľko sa dá predať a kúpiť vinohrad? prenajať vinohrad, tak nech ho predávajú ako vinohrad – s tomu zodpovedajúcou cenou,“ dodal starosta.

Žiadne ďalšie račianske vinohrady sa v Územnom pláne v posledných 8 rokoch nezmenili na stavebné pozemky ani výstavbu.

Finty na kupujúcich

Najmä v divokých časoch pred 10-15 rokmi sa nechali ľudia oklamať rôznymi realitnými sprostredkovateľmi. Tí pri predaji používajú manipulatívne označenia ako „investičný pozemok“ alebo „pozemok v dotyku výstavby“ či „na budúcu výstavbu“ pričom dobre vedia, že v danom území sa stavať nemôže a ďalších 15-20 rokov ani nebude.

Navyše sú tvary pozemkov vo vinohradoch často úplne nevyhovujúce na akékoľvek budovateľské plány, keďže ide o 2-3 dlhé riadky. O tom, že pri dedených vinohradoch každoročne pribúda počet ďalších vetiev dedičov ani nehovoriac.

„Vlastníci by si mali uvedomiť, čo s pozemkom chcú. Ak tam nie je nádej na výstavbu – a to v 99 percentách nie je – majú len dve možnosti. Buď sa o to poctivo starať. Druhá možnosť je prenajať, kým ešte existuje možnosť revitalizovať ich, alebo včas predať, kým sa ešte dajú nájsť vôbec nejakí záujemcovia,“ znie odporúčanie realitných expertov.

V posledných rokoch sa v Rači konečne začali revitalizovať vinohrady. Na fotografii nová výsadba nad farským kostolom.

jč, foto archív